Vďaka teleskopu, ktorý 24. apríla 1990 vyniesol na orbit raketoplán Discovery, astronómovia nielen získali úchvatné zábery, ale tiež dokázali potvrdiť množstvo teórií. Určili napríklad rýchlosť, akou sa vesmír rozpína, a vďaka tomu aj spresnili jeho vek.
Myšlienka ďalekohľadu, ktorý by neobmedzovala zemská atmosféra, sa objavila už medzi svetovými vojnami, reálne sa na ňom ale začalo pracovať až o pol storočia neskôr. Spoločný projekt Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) dostal meno po americkom astronómovi Edwinovi Hubbleovi (1889 až 1953). Ten sa ako prvý venoval pozorovaniu galaxií a v 20. rokoch minulého storočia okrem iného objavil rozpínanie vesmíru.
Prvé snímky boli sklamaním
Ďalekohľad – vlastne valcovitá družica vybavená zrkadlom s priemerom 2,4 metra a niekoľkými kamerami – sa mal pôvodne do vesmíru vypraviť už v polovici 80. rokov minulého storočia. Po odkladoch, spôsobených zdržaním projektu kvôli technickým ťažkostiam, sa uvažovalo o štarte v októbri 1986.
V januári toho istého roku však krátko po štarte explodoval raketoplán Challenger a celý americký program pilotovaných letov, od ktorých závisel aj Hubblov ďalekohľad, bol razom v troskách.
Raketoplány znovu začali lietať až v septembri 1988 – prvý sa do vesmíru pozrel Discovery – a o necelé dva roky neskôr sa konečne dostal na rad aj teleskop. Zariadenie, ktorého stavba a vynesenie na obežnú dráhu vyšli na 2,5 miliardy dolárov, avšak krátko po prvých snímkach vedcov na Zemi trochu sklamalo. „Prvé snímky vyzerali podobne, ako keď sa pozeráte na vesmír ďalekohľadom so zahmleným objektívom,“ opísal fotografie známy český astronóm Marcel Grün.
Skúmanie ukázalo, že na vine je nepresne vybrúsené zrkadlo, hoci výrobná chyba predstavovala len malý zlomok hrúbky ľudského vlasu. Nekazila všetky pozorovania, výrazne však ovplyvnila to, čo mohli astronómovia zistiť o hlbinách vesmíru. Technici NASA ale nakoniec prišli na to, ako sa s vadou vyrovnať aj vďaka tomu, že presne vedeli, čím bola spôsobená. Pre jej korekciu navrhli špeciálne zariadenie, akési „okuliare“, ktoré mali snímkam z Hubblovho ďalekohľadu konečne dodať očakávanú ostrosť.
Zostávala však „maličkosť“ – vykonať priamo na obežnej dráhe potrebný servisný zásah, dopraviť teleskop späť na Zem a potom zase do vesmíru by bolo príliš náročné. Na konci roka 1993 sa preto do vesmíru vypravili na palube raketoplánu Endeavour astronauti, ktorí mali za úlohu ďalekohľad opraviť. Počas piatich dlhých výstupov do voľného kozmu sa to podarilo, oprava je pritom dodnes považovaná za jeden z najnáročnejších výkonov amerických astronautov.
Pomohol určit vek kozmu
V januári 1994 sa tak NASA mohol pochváliť kvalitnými snímky, po ktorých počas nasledujúceho štvrťstoročí prišli tisíce ďalších. Medzi najslávnejšie patrí séria fotografií s veľmi mladými galaxiami, ktoré vznikli už 350 miliónov rokov po Veľkom tresku, alebo takzvané Stĺpy stvorenia v Orlej hmlovine, teda zábery miest, kde sa rodia nové hviezdy. Vďaka jeho pozorovaniam sa podarilo určiť vek kozmu na zhruba 13,8 miliardy rokov a tiež zmerať Hubbleovu konštantu, čiže rýchlosť rozpínania vesmíru.
Hubblov ďalekohľad skúmal aj Slnečnú sústavu. Zaznamenal napríklad zrážku kométy Shoemaker-Levy 9 s Jupiterom v roku 1994, objavy veľkých telies v Kuiperovom páse asteroidov potom prispel k vyradeniu Pluta zo zoznamu planét.
Po misii v roku 1993 sa dočkal ešte štyroch servisných zásahov v rokoch 1997, 1999, 2002 a 2009.
Po zrušení letov raketoplánov v roku 2011 už sa ale žiadny ďalší neplánuje. Teleskop, ktorý napriek drobným ťažkostiam stále funguje, tak v blízkej budúcnosti pravdepodobne zanikne v atmosfére.