„V tomto období máme to šťastie, že planéty, ktoré je možné pozorovať voľným okom sú veľmi pekne zoradené na rannej oblohe pred východom Slnka a vytvoria akoby "postupnosť“ od západu postupne Jupiter, Saturn, Mars, Venuša a Merkúr," približuje Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
„Jupiter vychádza nad obzor okolo trištvrte na deväť večer a je po Venuši a Mesiaci vôbec najjasnejším objektom na nočnej oblohe. Nasledovaný je Saturnom približne o 15 minút neskôr. tieto planéty sa v súčasnosti k sebe na oblohe približujú a koncom decembra vytia nádherné divadlo v podobe veľmi blízkej konjunkcie (blízke priblíženie). Mars vychádza krátko pred polnocou. Venuša, po Mesiaci najjasnejší objekt na nočnej oblohe, sa objaví nad obzorom okolo tretej nad nárom a posledný sa ukáže Merkúr už tesne pred svitaním oko štvrtej.“
Vhodné podmienky na pozorovanie Merkúra nastávajú teda raz za niekoľko mesiacov. Udeje sa tak na budúci týždeň približne do 25. júla.
Niečo podobné sa udeje raz za niekoľko rokov a v kombinácii s kométou viditeľnou voľným okom je takáto situácia ešte výnimočnejšia. Ak si teda privstanete, môžete pozorovať krásne divadlo a uvidieť všetky planéty, ktoré sme schopní vidieť voľnými očami, počítajúc aj Zem pod našimi nohami, doplnené kométou Neowise.
„Pre veľkých nadšencov astronómie je možnosť na rannej oblohe vidieť aj Urán s Neptúnom, ale na tie je už potrebný ďalekohľad,“ dodal astrofyzik Čechvala.
„V zásade je to pomerne jednoduchý jav, pekný na pozorovanie a krásne doplnený novou kométou,“ hovorí astrofyzik Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
V dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi sa nám javí akoby sa nebeská klenba točila okolo nás a hviezdy sa pohybovali. „No už staroveké civilizácie si všimli, že aj medzi týmito ‚stálicami‘, keďže ich rozmiestnenie voči sebe zostáva v krátkodobých škálach prakticky nemenné, sa nachádzajú isté objekty, ktoré medzi hviezdami ako keby putujú alebo sa túlajú (z gréckeho planḗtēs – tulák). Dnes pre ne používame názov planéty. V staroveku takto poznali Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn, nakoľko sú bez problémov viditeľné aj voľným okom,“ vysvetľuje Patrik Čechvala.
Neskôr, v 18. resp. 19. storočí k nim pribudli Urán a Neptún. Tieto dve planéty už boli objavené pomocou ďalekohľadu.
Ako hovorí astrofyzik, dnes už vieme, že planéty sa rovnako ako Zem pohybujú po svojich dráhach okolo Slnka, čo spôsobuje, že menia z nášho pohľadu svoju pozíciu voči hviezdam. Planéty, ktoré sú zvonka našej obežnej dráhy (Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún), sa môžu od Slnka vzdialiť tak, že z nášho pohľadu sa nachádzajú na opačnej strane oblohy ako Slnko a nastáva tzv. opozícia.
Vtedy sú viditeľné počas celej noci. V prípade vnútorných planét (Merkúr, Venuša) je to rozdielne, nakoľko nemôže pri nich nastať opozícia. Tieto planéty sa pohybujú vždy v blízkosti Slnka a sú viditeľné (ak nie sú príliš blízko Slnka) vždy buď po západe Slnka nad západným obzorom alebo pred východom Slnka nad východným obzorom.
Na orientáciu na oblohe sú vhodné rôzne aplikácie do mobilu, alebo virtuálne planetáriá do počítačov.
Vidieť môžete aj padajúce hviezdy
Obloha plná padajúcich hviezd najviac teší nadšencov astronomických úkazov práve v lete. Koncom júla budú mať maximum svojej aktivity meteorický roj Delta Aquaridy a Alfa Kaprikornidy.
Delta Aquaridy sú jedným z deviatich hlavných meteorických rojov. Materské teleso roja nie je známe.
„Dráha Delta Aquaríd má extrémne malú hodnotu vzdialenosti perihélia (najbližšieho bodu dráhy ku Slnku), len 0,09 astronomických jednotiek. Delta Aquaridy patria k ekliptikálnym rojom, preto pozorujeme ich severnú a južnú vetvu. Radiant roja (miesto na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vyletujú) leží v blízkosti hviezdy delta v súhvezdí Vodnára. Patria k stredne rýchlym rojom. Prvé záznamy o pozorovaní Delta Aquaríd sú z 19. júla 714. V maxime aktivity môžeme uvidieť 15 meteorov za hodinu. V roku 2020 bude pozorovanie čiastočne rušiť Mesiac,“ povedal docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Meteorický roj Delta Aquaridy môžeme na oblohe pozorovať od 12. júla do 28. augusta. Od začiatku júla až do 15. augusta môžeme pozorovať aj meteorický roj Alfa Kaprikornidy.
„Tento meteorický roj pravdepodobne súvisí s krátoperiodickou kométou 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková. Radiant Kaprikorníd leží v blízkosti hviezdy alfa v súhvezdí Kozorožca. Kaprikornidy patria k pomalým rojom a v maxime aktivity môžeme uvidieť 10 meteorov za hodinu. Maximum aktivity roja vychádza na 30. júla,“ povedal astronóm.
V druhej polovici prázdnin zaplnia nočnú oblohu Perzeidy. Maximum ich aktivity nastane 12. augusta, no pozorovať ich môžeme od 15. júla do 23. septembra. „Roj je pozorovaný každoročne s približne rovnakou maximálnou frekvenciou 45 meteorov za hodinu. Šírka prúdu je cca 65 miliónov km. Centrálne vlákno je pomerne úzke (cca 10 miliónov km). Počas 4 dní okolo maxima aktivity stretne Zem 62% všetkých Perzeíd. Podmienky na pozorovanie v blízkosti maxima sú v roku 2020 priaznivé v prvej polovici noci, pretože Mesiac bude deň po poslednej štvrti a vychádzať bude až po polnoci,“ dodal Ján Svoreň.