Nové poznatky o Venuši? Aj vďaka slovenským vedcom

16.10.2020 01:00
BP at Venus5
BepiColombo pri Venuši. Autor:

Vesmírna sonda BepiColombo, ktorá od roku 2018 putuje k Merkúru, sa priblížila k Venuši na vzdialenosť 10 720 kilometrov. Vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied bude možné tento blízky prelet využiť na skúmanie vlastností iónov v jej hornej atmosfére.

Európsko-japonská vesmírna sonda BepiColombo, ktorá v roku 2025 dosiahne orbitu Merkúra, transportuje viacero vedeckých zariadení. Tie budú počas najbližších štyroch dní aktivované. Medzi nimi je aj iónový hmotnostný spektrometer SERENA/PICAM (PlanetaryIon­CAMera), ku konštrukcii ktorého prispeli aj vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a bratislavskej technologickej firmy Q-Products.

Zatiaľ čo BepiColombo je už dva roky na ceste k...
Zatiaľ čo BepiColombo je už dva roky na ceste k Merkúru, v laboratóriách ÚEF SAV v súčasnosti už pripravujú detektor, ktorý v roku 2022 poletí k Jupiteru. Na snímke Ján Baláž. Autor: Katarína Čižmáriková

„Úlohou prístroja PICAM je registrovať distribúciu iónov, čiže ich chemické zloženie, energiu a smer, z ktorého prilietajú. Na rozdiel od našej Zeme, ktorú pred slnečným vetrom chráni jej magnetické pole, Venuša vlastné magnetické pole nemá. Jej magnetosféra je iba indukovaná magnetickým poľom Slnka a jej horná atmosféra významne reaguje s nabitými časticami slnečného vetra. Prelet sondy týmto zložitým fyzikálnym prostredím určite prinesie množstvo cenných poznatkov o tejto našej susednej planéte,“ uviedol Ján Baláž z ÚEF SAV, ktorý sa na konštrukcii sondy priamo podieľal.

BepiColombo pri Venuši.
BepiColombo pri Venuši. Autor: ESA, JAXA

Pre samotný ústav je toto v poradí už dvadsiata prvá aktívna vesmírna misia, ku ktorej prispel vývojom a konštrukciou vedeckej prístrojovej techniky. „Okrem toho pracujeme aj na vybudovaní globálnej siete detektorov na monitorovanie airglow žiarenia, podieľame sa na analýze dát z experimentu na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS a pracujeme aj na rozvoji fyzikálnych modelov správania sa kozmického žiarenia v magnetosfére Zeme a heliosfére. Taktiež realizujeme merania sekundárneho kozmického žiarenia na Lomnickom štíte,“ dopĺňa vedúci oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV Pavol Bobík.

Záujem o Venušu významne vzrástol v septembri tohto roka, kedy rádioteleskopy v čilskej Atacame a na Havaji detegovali v atmosfére Venuše fosfán, ktorý na Zemi vzniká výhradne biogénnou činnosťou. Doposiaľ bola Venuša pre vysoké teploty, tlak a toxickú atmosféru považovaná za úplne nehostinnú pre život nášho typu. Prítomnosť fosfánu evokuje hypotézu o možnom mikrobiálnom živote vo vyšších vrstvách atmosféry.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vesmír #venuša #vedci #Sonda #slovenskí vedci #planéty #merkúr
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku