K vzniku vesmírnych skladieb poslúžili údaje o röntgenovom, viditeľnom a infračervenom svetle, ktoré vo vzdialených oblastiach Mliečnej dráhy zachytili tri teleskopy NASA – Chandra, Hubblov vesmírny teleskop a Spitzerov vesmírny teleskop.
Prevodom digitálnych jednotiek a núl NASA prebudila k akustickému životu napríklad – rotujúci stred Mliečnej dráhy – ktorý znie upokojujúcimi, zvonivými zvukmi. O poznanie dramatickejšie audio-kúsky predstavujú napríklad zvyšky supernovy Cassiopeia A alebo Piliere stvorenia – tri útvary z hustého plynu a prachu, ktoré ležia na juhovýchodnom okraji Orlej hmloviny.
Snímky zo zaznamenaných zdrojov svetla sa v procese sonifikácie prevádzajú zľava doprava a zvuk predstavuje umiestnenie a jas svetelných zdrojov. Napríklad svetlo objektov umiestnených v hornej časti snímky sa premení na vyššie tóny, zatiaľ čo intenzita svetla určuje ich hlasitosť.
Užívatelia môžu počúvať dáta prevedené na tóny buď ako „sólo“ z každého z troch teleskopov, alebo spoločne ako koncert, kde každý z nich preberá úlohu jedného hudobného nástroja.