Informovala o tom agentúra Reuters. Modul na povrchu červenej planéty pristál presne pred týždňom, rover potom vykonával prípravy na to, aby mohol po pristavenej rampe zísť a začať svoju misiu.
Čítajte aj Týždeň vo vede: Vplyv pracovnej doby na srdce, vesmírna hygiena či robot na Marse
Čína sa stala len druhou krajinou po Spojených štátoch, ktorej sa podarilo na povrch Marsu dopraviť aparát, ktorý by následne v poriadku fungoval. Podľa Reuters je to zároveň prvýkrát, čo niektorá krajina počas prvej misie k Marsu dokázala na jeho obežnú dráhu umiestniť družicu a zároveň úspešne pristáť na povrchu s výskumným vozidlom.
Čínska marsovská misia Tchien-wen začala vlani v júli štartom z čínskeho kozmického strediska Wen-čchang na ostrove Chaj-nan. Po sedem mesiacov trvajúcom lete sonda – tvorená družicou, pristávacím modulom a robotickým vozítkom – vo februári úspešne dosiahla stanovenú obežnú dráhu okolo Marsu.
Čítajte aj Čínsky rover poslal na Zem prvé snímky z povrchu Marsu
Družica zostane na orbite a bude planétu skúmať zhora, okrem iného, pomocou kamier s vysokým rozlíšením, spektrometra, magnetometra a špeciálneho radaru určeného na mapovanie ľadu. Bude tiež zabezpečovať komunikáciu s roverom, medzi ktorého vybavením sú, okrem kamier, prístroje pre geologický prieskum a pre skúmanie klímy a tiež silný radar, ktorý bude pátrať po možných vreckách vody pod povrchom. Na Zemi sa v takých vreckách nachádza mikrobiálny život.
Čítajte aj V Číne sa rozkýval mrakodrap, zemetrasenie na mieste nehlásili
Čínsky rover funguje v oblasti Utopia Planitia, teda na planine na severnej pologuli, ktorá je podľa doterajších prieskumov zrejme pokrytá lávou a možno aj permafrostom. V tejto oblasti v roku 1976 pristála americká sonda Viking 2. Na Marse teraz fungujú aj tri americké misie – modul InSight, rover Curiosity a Perseverance, ktorý pristál tento rok vo februári.