Asteroid, ktorý zahubí ľudstvo? Taký sa objaví raz za sto miliónov rokov

Popkultúra, predovšetkým tá filmová, vykresľuje asteroidy ako apokalyptických zabijakov, ktorí svojim dopadom zničia všetok známy život na Zemi. Pravda je však taká, že väčšina vesmírnych telies, ktorá vstúpi do našej atmosféry, pri zostupe zhorí.

10.07.2022 06:00
asteroid Foto:
debata (3)

Majú totiž v priemere menej ako jeden meter a astronómovia ich pre ich jasný svit pri páde označujú ako bolidy. Aké rozmery by teda musel mať asteroid, aby skutočne ľudstvo vyhubil? A máme proti takým nejakú účinnú ochranu?

Na tieto aj ďalšie otázky odpovedali odborníci z Astronomického ústavu AV ČR pri príležitosti Medzinárodného dňa asteroidov, ktorý pripadá na 30. júna. Ide o výročie dopadu takzvaného Tunguzského meteoritu, ktorý sa pred 114 rokmi, teda v roku 1908, zrútil na území centrálnej Sibíri. So svojimi päťdesiatimi metrami šírky vyvolal mohutnú explóziu, približne dvetisíckrát väčšiu, než akú spôsobila atómová bomba zvrhnutá na Hirošimu. Ide o najničivejší vplyv vesmírneho telesa na našu planétu v novodobej histórii. Prečo sa takto devastujúca udalosť pripomína, pýtate sa? Pretože je veľmi vzácna, nastane priemerne len raz za tisíc rokov.

dragon ISS Čítajte aj Máte bystré oko? Pozrite si prelet ISS pred Slnkom

Čím väčší, tým vzácnejší

Zrážka našej planéty s vesmírnymi telesami je udalosť pomerne bežná. Podľa Petra Pravca z Astronomického ústavu AV ČR vstupujú do zemskej atmosféry menšie asteroidy v priemere každý mesiac. Majú však len malé rozmery a pri zostupe úplne zhoria. „Ide o telesá prekvapivo krehké, niekedy ich pokope drží len gravitácia,“ pripomína. „Ak ich nájdeme ležať na zemi, ide iba o ich malú a najpevnejšiu časť, ktorá zostup atmosférou a následný dopad prežila.“

Väčšie a nebezpečné asteroidy, tie s rozmermi nad 20 metrov, so Zemou kolidujú podstatne vzácnejšie, priemerne raz za sto rokov. Ešte väčšie objekty, nad 600 metrov, ktorých dopad by teoreticky mohol vyvolať negatívny globálny efekt, sa so Zemou zrazia v priemere raz za pol milióna rokov. Podobne masívne teleso ako bol desaťkilometrový asteroid Chicxulub, ktorý pred 66 miliónmi rokmi zrejme zapríčinil masové vymieranie druhov na konci druhohôr, sa potom na horizonte našej planéty objaví veľmi zriedka, iba raz za sto miliónov rokov.

Tianwen-1 probe Čítajte aj Čínska sonda ako vôbec prvá nafotila južný pól planéty Mars

Je lepšie nebyť prekvapený

Napriek tomu, že je pravdepodobnosť zrážky s nebezpečným asteroidom nízka, je dobré si o nich držať prehľad. Preto americká kozmická agentúra NASA iniciovala plán Asteroid Watch, ktorý si kladie za cieľ zmapovať viac ako 90 % kozmických telies s veľkosťou nad 140 metrov, ktoré by mohli do blízkosti Zeme vstúpiť. Tento rozmer nebol vybraný náhodne, ale na základe modelov. Telesá o týchto a väčších rozmerov boli totiž klasifikované pre život na Zemi ako potenciálne nebezpečné.

Jednou z takýchbola v minulosti planétka Apophis, ktorá mala podľa odhadov do Zeme naraziť v roku 2068. „Vďaka presnejším dátam a modelom je táto možnosť už úplne vylúčená,“ upokojil Petr Pravec a doplnil, že blízko prelietajúca planétka pre astronómov predstavuje jedinečnú príležitosť na výskum. NASA teda plánuje k tejto planétke poslať sondu OSIRIS-REx počas jej misie v roku 2029.

Vedci sa však pripravujú aj na nemilú eventualitu, keby Zemi nejaké bezprostredné nebezpečenstvo naozaj hrozilo. Ako odkloniť blížiaci sa asteroid pomocou metódy kinetic impactor (nárazom do neho) bude skúmať misia sondy DART. Tá sa 26. septembra 2022 zámerne zrazí s asteroidom Dimorphos, ktorý je menším z dvojice okolo seba obiehajúcich telies v rámci asteroidového systému Dydimos.

Cieľom misie bude nielen zmeniť jeho dráhu, ale predovšetkým porovnať výsledky počítačových modelov, ktoré predikujú správanie pred a po náraze, s reálnymi dátami. Na výpočte týchto pre misiu životne dôležitých modelov a dát sa priamo podieľajú vedci z Astronomického ústavu AV ČR.

panda, les, strom, Čítajte aj Objav fosílie pomohol vyriešiť záhadu, ako sa pandám vyvinul falošný palec

Príležitosť, ktorú treba využiť

Astronómovia sa venujú napríklad štúdiu rozpadnutých asteroidov – takzvaných rubble pile (hromádka sutín). U tých vedci zisťujú, akým spôsobom funguje ich mechanika, vzájomné pôsobenie a ako k rozpadu došlo. Či ide o dôsledok zrážky s iným objektom v minulosti, alebo je na vine pôsobenie slnečných vetrov. Správanie asteroidov v súčasnosti im tak umožňuje nahliadnuť do vzdialenej histórie týchto objektov.

Vďaka tomu sa vedcom z Astronomického ústavu pred niekoľkými rokmi podarilo objaviť a preskúmať veľmi mladý, dovtedy neznámy pár asteroidov. Dve okolo seba krúžiace telesá, odborníkmi teraz označované ako 2019 PR2 a 2019 QR6, vznikli asi pred 300 rokmi, pravdepodobne rozpadom väčšej planétky. Pri ďalšom pozorovaní potom vedci zistili, že jeden z objektov vykazuje aktivity typické pre kométy. Odhalili tak, že v jeho zložení sa nachádzajú prchavé látky, pravdepodobne voda, či oxid uhoľnatý. Nachádzanie takýchto zdrojov je pre astronómiu a kozmonautiku dôležité. „V budúcnosti bude pravdepodobne možné takéto látky využívať namiesto toho, aby sme ich tam zložito dovážali zo Zeme,“ uzatvára Petr Pravec. Príležitosť k ďalšiemu výskumu tejto špecifickej dvojice planétok sa vedcom naskytne medzi rokmi 2033 a 2034, kedy sa pár opäť priblíži k Zemi.

Zdroj: Jan Hanáček, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR

3 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #Zem #asteroid #apokalypsa #koniec sveta
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy