Veľkolepé zábery prachu a plynov zachytil po svojom predchodcovi Hubbleovom ďalekohľade do detailu vesmírny teleskop Jamesa Webba a zverejnila Európska kozmická agentúra (ESA) a americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Na Webbovu snímku Orlej hmloviny, vzdialenej od Zeme 6500 svetelných rokov, s napätím čakali odborníci aj laická verejnosť, a je presne taká majestátna, ako dúfali, napísala agentúra AFP. Snímka vytvorená Webbovým teleskopom zachytáva oblasť rozpínajúcu sa vyše osem svetelných rokov a vedcom pomôže lepšie pochopiť, ako sa rodia hviezdy.
Vďaka senzorom zachytávajúcim blízke infračervené žiarenie sa Webbovmu teleskopu podarilo preniknúť aj cez plyn a prach a ukázať doteraz ukryté hviezdy. Na výslednej fotografii sú okrem iného v špičkách stĺpcov vidieť miniatúrne červené body. Ide o mladé hviezdy, staré len niekoľko stoviek tisíc rokov. V rovnakých miestach je možné pozorovať aj červené až oranžové šmuhy pripomínajúce lávu. Spôsobujú ich práve mladé hviezdy, z ktorých tryskajú prúdy materiálu, ktorý sa stretne s okolitými plynmi a prachom.
Hubbleov ďalekohľad zhotovuje snímky vesmíru z obežnej dráhy Zeme od roku 1994. Medzi najslávnejšie fotografie patria tie s veľmi mladými galaxiami, ktoré sa na čiernom pozadí trblietajú ako drahokamy, a práve Stĺpy stvorenia. Prvý, známejší ďalekohľad ich zaobstaral v roku 1995, ďalší potom v roku 2014.
Teleskop Jamesa Webba pozoruje vesmír zo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme od januára tohto roku. Zariadenie, doteraz najvýkonnejšie svojho druhu, v hodnote desiatich miliárd dolárov je projektom NASA, ESA a kanadskej vesmírnej agentúry CSA.