Vedci sa zamerali na planétu K2–18b, ktorá sa nachádza 120 svetelných rokov od Zeme, pretože už Hubblov vesmírny teleskop na nej v minulosti zaznamenal prítomnosť vodných pár v atmosfére. Keď teda mali k dispozícii omnoho výkonnejší Webbov teleskop, stala sa K2–18b jedným z prvých cieľov bádania. „Keď sme videli výsledky, celý tím bol šokovaný,“ povedal pre BBC profesor Nikku Madhusudhan z Univerzity v Cambridge, ktorý výskum viedol.
Na planéte sa totiž potvrdil oxid uhličitý a metán, a to v koncentráciách, ktoré naznačujú, že pod atmosférou bohatou na vodík sa skrývajú oceány vody. Okrem toho však Webbov teleskop možno zachytil aj stopy dimetylsulfidu (DMS). Túto organickú zlúčeninu na Zemi produkujú len živé organizmy. Jej najčastejším zdrojom sú niektoré druhy morských rias a fytoplanktón v oceánoch.
Už zistenie, že na planéte K2–18b je oceán vody, je veľkým objavom. To, či je planéta schopná podporovať život, totiž závisí od toho, aká je na nej teplota, či je na nej uhlík a či sa na nej vyskytuje voda v tekutom skupenstve. K2–18b tak spĺňa všetky podmienky. To, že má nejaká planéta potenciál, však ešte nemusí znamenať, že na nej život naozaj je. Preto je prítomnosť DMS taká nádejná.
Podľa profesora Madhusudhana je však zistenie DMS zatiaľ iba predbežné. Výsledky ďalších skúmaní, ktoré by ho mohli potvrdiť, budú k dispozícii až o rok. „Ak sa to potvrdí, bude to veľký objav. Cítim zodpovednosť urobiť to poriadne, ak máme ohlásiť takýto veľký objav,“ povedal Madhusudhan.
Opatrnosť je na mieste. Možnú prítomnosť DMS na vzdialenej planéte zistili astronómovia vôbec prvýkrát. V roku 2020 sa však objavilo tvrdenie o prítomnosti fosfínu v oblakoch na Venuši. Túto molekulu tiež môžu produkovať živé organizmy. Ohlásenie objavu vyvolalo veľkú pozornosť, no o rok neskôr bolo toto tvrdenie vyvrátené.
Ďalší vedec, Robert Massey z Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Londýne, je však z výsledkov nadšený, hoci sa na Madhusudhanovom výskume nepodieľal. „Pomaly smerujeme k tomu, že budeme schopní odpovedať na veľkú otázku, či sme vo vesmíre sami alebo nie,“ povedal Massey pre BBC. „Som optimista v tom, že jedného dňa nájdeme stopy života. Možno je to tento objav, možno to bude o 10 rokov alebo dokonca o 50 rokov. Ale budeme mať dôkazy natoľko presvedčivé, že život bude ich najlepším vysvetlením,“ dodal Massey.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba dokáže analyzovať svetlo, ktoré prechádza atmosférou vzdialených planét. Toto svetlo obsahuje charakteristický „podpis“ zanechaný chemickým zložením atmosféry. Tento podpis sa dá dešifrovať rozložením svetla na jednotlivé frekvencie. Ak niektoré časti spektra chýbajú, boli pohltené chemickými prvkami v atmosfére – a to vedcom na Zemi umožňuje určiť jej zloženie.
Webbov teleskop je v plnej prevádzke od leta 2022. Do vesmíru ho v decembri 2021 vyniesla raketa Ariane 5. Vypustila ho na orbitu tak presne, že teleskop nemusel použiť žiadne vlastné palivo na úpravu obežnej dráhy. Táto úspora paliva znamená, že životnosť teleskopu sa zdvojnásobila z predpokladaných 10 rokov na 20 rokov.
K2–18b je pre vedcov zaujímavá ešte z jedného dôvodu. Nie je to kamenná planéta ako tá naša, v skutočnosti je 9-krát väčšia ako Zem. V našej sústave sa však takýto typ planét, ktoré sú veľkosťou medzi Zemou a Neptúnom, nenachádza, hoci inak sú vo vesmíre najrozšírenejšie. Vedci o nich doposiaľ vedia len veľmi málo a tak je to vítaná príležitosť na štúdium planéty tohto typu, navyše v obývateľnej zóne.