Riešenie financovala a v budúcnosti bude využívať Európska vesmírna agentúra (ESA). „Teší ma, že služba, ktorú sme vyvinuli, môže byť užitočná pre celoeurópsku sieť kozmickej bezpečnosti a že sme ju pripravili vďaka veľmi efektívnej spolupráci študentov a odborníkov z oblasti vedy, vzdelávania a IT priemyslu,“ zhodnotil Šimon Mackovjak z oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV.
Hlavnou úlohou služby ASPIS (Autonomous Service for Prediction of Ionospheric Scintillation) je monitorovať a predpovedať prítomnosť takvzaných ionosferických scintilácií nad daným územím. Ide o riziko, ktorému musia čeliť pozemné prijímače navigačných družíc, napríklad GPS alebo Galileo, keď dochádza k poškodeniu alebo až k strate signálu. Môže to mať negatívny vplyv na presné určenie polohy alebo času pozemného prijímača, čo je nežiaduce napríklad pre dopravné systémy.
„Efekt scintilácie už určite každý videl. Keď sa napríklad pozeráte na nočnú oblohu, tak sa nám môže zdať, že sa niektoré hviezdy mihotajú. Je to spôsobené poruchami v dolnej zemskej atmosfére, ktoré takto ovplyvňujú viditeľné svetlo prichádzajúce k nám z hviezd. So satelitmi na orbite Zeme komunikujeme pomocou rádiových vĺn, a tie keď prechádzajú cez elektricky nabitú ionosféru – vrchnú vrstvu atmosféry Zeme, tiež môže dochádzať k efektu scintilácie,“ doplnil Mackovjak.
Ako povedal, vyvinuli autonómny systém na spracovanie dát a výpočet predpovedí udalostí pomocou strojového učenia. Vývoj modelu zabezpečoval tím docenta Petra Butku z Katedry kybernetiky a umelej inteligencie Fakulty elektrotechniky a informatiky (FEI) TUKE.
Čítajte viac Ťažné lúče ako zo sci-fi sa môžu stať realitou. Pomôžu vyriešiť problém s vesmírnym odpadom?
Jednotliví aktéri projektu už niekoľko rokov v Košiciach budujú komunitu, ktorá prepája výskum vesmíru a najmodernejšie IT technológie. Majú za sebou spoločnú organizáciu letných škôl, prezentáciu na Expo Dubaj či publikovanie vedeckých článkov. Aktuálne sa tiež podieľajú na spustení Východoslovenského vesmírneho klastra.