Aj vás sa niekedy zmocnili iracionálne obavy z objektov padajúcich z neba? Vesmírny odpad, družica padajúca k Zemi či malý meteorit, ktorý by mohol spadnúť do vašej záhrady či nebodaj na váš dom? Pravdepodobnosť, že sa tak niekedy stane sa blíži k nule, no takýto scenár predsa len nie je možné úplne vylúčiť. Ak totiž objekt počas svojho voľného pádu z vesmíru nezhorí v atmosfére, jeho časti môžu dopadnúť na Zem. Približne 71 percent povrchu Zeme však tvoria oceány a len 29 percent pevnina. To, či objekt napokon dopadne na pevninu obývanú ľuďmi ovplyvňuje veľké množstvo faktorov, od trajektórie pádu, až po jeho veľkosť.
Nočná mora niektorých ľudí sa stala realitou Alejandra Otera, obyvateľa malého mestečka neďaleko Naples vo Floride. Práve jemu na streche domu pristál malý kus kovového objektu. Pristál ale nie je vhodné slovo. Objekt veľkosti plechovky od piva sa cez strechu “prevŕtal” cez dve poschodia rodinného domu. Vesmírna agentúra NASA neskôr potvrdila, že objekt s hmotnosťou zhruba 700 gramov pochádza z vyradených batérií z Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Tento kus vesmírneho odpadu bol súčasťou viacerých batériových článkov s celkovou hmotnosťou 2630 kilogramov, ktoré boli z ISS odstránené v marci 2021 po ich výmene za novšie Li-Ion články. Po niekoľkých rokoch krúženia po obežnej dráhe zamierili na Zem a po ceste mali zhorieť v atmosfére. No nestalo sa tak.
Podľa Európskej vesmírnej agentúry sa na obežnej dráhe Zeme nachádza približne 36500 kusov vesmírneho odpadu s veľkosťou minimálne 10 centimetrov a až 130 miliónov objektov s priemernou veľkosťou jeden a viac milimetrov. Aj takéto miniatúrne objekty predstavujú nebezpečenstvo pre satelity a iné zariadenia na obežnej dráhe. Vo výške zhruba 400 kilometrov nad Zemou orbitálna rýchlosť dosahuje až 27400 kilometrov za hodinu. Akýkoľvek náraz malého objektu do satelitov preto môže spôsobiť ich nenávratné poškodenie.