Podľa vedcov je príčinou poklesu veľkosti záťaž na medvedí organizmus pre znečistenie životného prostredia a rastúca náročnosť nájsť a uloviť potravu. Počas leta totiž pre globálne otepľovanie výrazne ubúda plávajúcich ľadových krýh, čo medveďom výrazne komplikuje život.
Medvede sa síce postupne zmenšujú, no raz môžu zmiznúť úplne. V súčasnosti ich žije asi 25-tisíc. Podľa americkej Geologickej výskumnej organizácie však do polovice tohto storočia uhynú až dve tretiny. Ich prognóza však vychádza z konzervatívnej predpovede topenia sa ľadovej prikrývky, a preto úhyn medveďov môže byť ešte rýchlejší. Ľadové medvede počas leta lovia z plávajúcich krýh tulene, lebo na súši nepatria medzi najobratnejšie predátory.
„Pretože ľad sa topí, medvede musia vynaložiť oveľa viac energie na ulovenie koristi,“ vysvetľuje Cino Pertoldi, profesor biológie z Aarhus University v Dánsku, v štúdii publikovanej v žurnále Current Biology. „Predstavte si dvojčatá. Jedno je počas mladosti dobre kŕmené a druhé má nedostatok potravy. To hladujúce bude nakoniec oveľa menšie, pretože nebude mať dosť energie ne telesný vývoj,“ dodal.
Vedci tiež zistili, že okrem veľkosti sa mení aj tvar lebky ľadových medveďov. Túto zmenu je už však ťažšie vysvetliť. Pertoldi sa domnieva, že na vine môže byť znečistenie, ktoré sa v Arktíde zhromažďuje a dostáva sa do tela týchto bielych predátorov. Nebezpečné môžu byť najmä halové prvky ako fluór, chlór či bróm. Ďalšou možnou príčinou môže byť genetika. Na vine v tomto prípade môže byť pokles počtu jedincov či už zmenou podnebia, alebo lovom. Pri párení sa tak môže stať, že sa stretnú jedince, ktoré sú z jednej rodinnej vetvy, a tak dochádza k istým genetickým deformáciám.