Hlavnou hnacou silou evolúcie nie je vzájomná konkurencia druhov a takzvané prežitie silnejšieho, ako tvrdil Charles Darwin, ale dostupnosť životného priestoru. Myslia si to britskí vedci z University of Bristol, ktorí svoj objav publikovali v časopise Biology Letters.
Odborníci na čele so Sardou Sahney skúmali fosílie suchozemských stavovcov za uplynulých 400 miliónov rokov, pričom zistili, že rozsah biodiverzity sa počas tohto obdobia úzko zhodoval s dostupnosťou životného priestoru. Na základe týchto poznatkov vytvorili teóriu, že k veľkým evolučným zmenám dochádza, keď sa živočíchy presunú do oblastí, kde nežijú iné druhy. Ako príklad uviedli vtáky, ktoré po získaní schopnosti lietať mohli začať okupovať vzdušný priestor, kam sa iné stavovce nemohli dostať.
„Vzájomná konkurencia nehrala v evolúcii veľkú rolu. Napríklad, aj keď cicavce žili 60 miliónov rokov po boku dinosaurov, neboli schopné ich vytlačiť z pozície dominantnej skupiny. Ale keď dinosaury vymreli, cicavce rýchlo vyplnili tieto uvoľnené pozície a stali sa dominantnými suchozemskými živočíchmi,“ uviedol spoluautor štúdie Mike Benton.
S týmito názormi však nesúhlasí evolučný biológ Stephen Stearns z Yale University, ktorý si myslí, že živočíchy sa snažia osídliť nové územia iba preto, aby sa tak vyhli konkurencii iných druhov, s ktorými obývajú určité územie.