„Urýchli sa tým výskum, ktorý povedie k zlepšeným rastlinám. Bude možné pestovať ovocie, ktoré bude odolné proti škodcom, bude lepšie voňať, odolávať horúčavám, bude potrebovať menej hnojiva, dlhšie vydrží čerstvé, bude lepšie chutiť a lepšie vyzerať,“ uviedol Todd Mockler z Oregonskej štátnej univerzity o výskume, ktorý zverejnil žurnál Nature Genetics.
Dekódovaniu genómu lesných jahôd sa venovalo spolu 70 výskumníkov a podarilo sa im identifikovať 34 809 génov. Lesná jahoda teda patrí ku geneticky menej komplikovaným rastlinám. Jednoduchší genóm má len jeden druh horčice, ale aj tak genóm jahody pozostáva až z 210 miliónov základných párov. Tie sú tvorené molekulami adenínu, cytozínu, guanínu a thymínu, ktoré spolu tvoria dvojitú špirálu DNA.
Medzi všetkými génmi sa vedcom podarilo určiť aj tie, ktoré ovplyvňujú chuť, arómu, nutričnú hodnotu, čas kvitnutia a odolnosť proti škodcom. Vďaka tomu, že teraz je známe, čo daný gén robí, bude možné rýchlo vyšľachtiť rastliny so špecifickými vlastnosťami.
Napríklad pomocou molekulárneho genetického šľachtenia bude možné spojiť druh hrušky s vysokým výnosom s druhom odolným proti plesniam. Vedci takto budú mať istotu, že sa v novej hruške objavia obidve vlastnosti a nebudú musieť na výsledok čakať roky, ako je to pri tradičnom šľachtení.