Výskum však zatiaľ nedospel tak ďaleko, aby dal jednoznačnú odpoveď, z ktorej krajiny či dokonca jaskyne ochorenie pochádza.
Hubové ochorenie sa najprv objavilo v štáte New York, no postupne sa rozšírilo do ďalších šestnástich štátov USA a štyroch kanadských provincií. Syndróm bieleho nosa útočí, keď netopiere v zime hibernujú. Nakazené netopiere majú okolo nosa biele plesňové chumáčiky a na blanách krídel škvrny. Kanadskí výskumníci z Univerzity vo Winnipegu konečne zistili, odkiaľ ochorenie pochádza a ako netopiere zabíja. Podľa ich zistení publikovaných v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied, huba jednoducho nedovolí netopierom spať.
,,Huba akýmsi spôsobom netopiere zahrieva a príliš často ich budí z hibernácie," povedal hlavný autor štúdie Craig Willis. Prebudené netopiere následne míňajú počas chladných dní priveľa energie, ich tukové zásoby sa rýchlo vyčerpajú a netopiere prakticky umierajú od hladu.
Podľa vedcov najpravdepodobnejším zdrojom ochorenia netopiera je človek. Huba s priliehavým pomenovaním Geomyces destructans však z akéhosi dôvodu európske netopiere nezabíja, no pre americké je smrteľná. Výskumníci dodávajú, že toto hubové ochorenie nie je pre ľudí nebezpečné. Nepriamo, z ekologického hľadiska, však pre ľudí hrozbu predstavuje.
Aj keď mnohým sa netopiere protivia a majú z nich strach, sú veľmi dôležitým článkom potravinového reťazca. Jeden netopier za rok zožerie približne tisíc kusov hmyzu. Po vymretí lietajúceho predátora má hmyz tendenciu premnožiť sa a americkí farmári momentálne odhadujú ročné škody vyplývajúce zo straty netopierov na 3,6 miliardy dolárov.
Kanadskí a americkí výskumníci napriek odhaleniu pôvodu syndrómu bieleho nosa nemajú veľký dôvod na radosť. Stále nevedia, prečo alebo ako sa dokážu európske netopiere ochoreniu ubrániť a tak ani nevedia, ako zabrániť jeho ďalšiemu šíreniu. Momentálne sa syndróm objavuje od kanadskej Manitoby až po južanský štát Alabamu a ako mor sa šíri do ďalších oblastí.