Foto: SITA/AP
Vedci k výskumu použili modul, ktorý ponorili na dno priekopy a s jeho pomocou na hladinu vytiahli sedimenty. Zistili pritom, že ani teplota blízka bodu mrazu, ohromný tlak a úplná tma nevylučujú život, pretože vo vzorkách bolo veľké množstvo mikróbov.
„Najspodnejšia časť hlbokých morí nie je zónou bez života,“ povedal jeden z autorov výskumu Robert Turnewitsch. Mariánska priekopa leží v Tichom oceáne a jej hĺbka je 10.994 metrov. V sedimentoch sa pri analýze zisťovala prítomnosť kyslíka ako nepriamy dôkaz aktivity mikroorganizmov. Vedcov prekvapilo, že tieto primitívne jednobunkové organizmy boli na dne prepadliny aktívnejšie, než tie žijúci v hĺbke šiestich kilometrov.
Obživou sú im odumreté časti rastlín a živočíchov, ktoré klesli z hladiny a zachytili sa na stenách priekopy. „Množstvo tohto výživného materiálu a jeho kvalita je veľmi prekvapujúca,“ povedal Turnewitsch.
Mariánska priekopa je súčasťou morských hlbín nazývaných hadál siahajúcich nižšie ako 6000 metrov pod hladinu. Množstvo nájdeného organického materiálu bolo tak veľké, že odborníci začali uvažovať, že by cyklus tak veľkého množstva uhlíka mohol ovplyvňovať klímu celej planéty. „V zóne podmorských priekop sa zhromažďuje ohromné množstvo organickej látky a z tejto oblasti morí sa potom uvoľňuje do atmosféry veľké množstvo uhlíka. Prepadliny v hadáli majú väčší vplyv na cyklus uhlíka, než sa predpokladalo,“ tvrdí Turnewitsch o výskume, ku ktorému poslúžili vzorky vyzdvihnuté v roku 2010.
Pred rokom sa do Mariánskej priekopy spustil v špeciálnej ponorke režisér James Cameron. Po vynorení povedal, že videl nehostinné a holé steny. Nedávno zverejnil prvé vedecké poznatky, ktoré jeho ponor priniesol. Vedci v odobraných vzorkách našli améby a jeden druh kôrovcov.