Čínske lode začínajú využívať arktickú skratku

V týchto dňoch sa prvá čínska nákladná loď pokúša dostať z Ázie do Európy severovýchodnou cestou ponad ruské pobrežie.

13.08.2013 11:00
arktída, oteplovanie, ľod, prieplav Foto:
Globálne otepľovanie otvára Arktídu komerčným námorným spoločnostiam.
debata (1)

Yong Sheng, 19-tisíctonová loď, vyrazila z čínskeho prístavu Dalian 8. augusta a do Rotterdamu má doraziť 11. septembra. Oproti tradičnej ceste cez Suezský prieplav a Stredozemné more sa do cieľovej destinácie dostane za 35 dní, teda o 13 dní skôr. Skratku cez Arktídu umožnili klimatické zmeny a s nimi spojené dlhšie arktické letá s menšou rozlohou polárneho ľadu, informoval denník Financial Times. Čínska loď nebude potrebovať ani sprievod ľadoborcov.

Severovýchodná cesta je odpoveďou na severozápadnú cestu ponad kanadské pobrežie. Je dlhá 5 400 kilometrov, priamočiara a vedie pomerne pokojnými vodami. Cesta ponad Kanadu je omnoho kľukatejšia a lode musia prejsť cez viacero nebezpečných úžin.

Túto cestu prvýkrát prešiel v roku 1879 švédsky prieskumník Barón Adolf Erik Nordenskiold. S príchodom klimatických zmien a globálneho otepľovania však už arktická skratka z Európy do Číny nie je zaujímavá len pre dobrodruhov, ale aj veľké komerčné flotily akú má Cosco, ktorej loď Yong Sheng patrí. Dôkazom je rastúci počet povolení vydaných ruskými úradmi. Kým v roku 2010 Rusko vydalo komerčným spoločnostiam 4 povolenky a plné alebo čiastočné povolenky na prechod cez Arktídu, v tomto roku to bolo už 372. Minulý rok sa uskutočnilo 46 plavieb po celej dĺžke severného ruského pobrežia.

„Klimatické zmeny otvárajú v Arktíde nové námorné trasy,“ povedal pre Financial Times Cameron Dueck, Kanaďan, ktorý cez severovýchodnú cestu preplával v roku 2009. Podľa neho sa tam však ľad môže nachádzať aj počas najteplejších rokov, a tak firmy a kapitáni lodí musia byť opatrní.

Počas zimných mesiacov je táto trasa, samozrejme, nepriechodná, a tak sa neočakáva, že by Suezský prieplav získal významného konkurenta. Cez Suez sa v roku 2011 dostalo 929 miliónov ton nákladu. Podľa odhadov by v roku 2021 mohlo cez Arktídu prejsť 15 miliónov ton. Toto číslo by sa mohlo výraznejšie zvýšiť, len ak sa v polárnych oblastiach začne s intenzívnou ťažbou ropy a plynu. Tieto plány ostro kritizujú environmentálne organizácie. Obávajú sa znečistenia morí a argumentujú, že práve spaľovanie fosílnych palív je zodpovedné za globálne otepľovanie.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #arktída #lode #prieplav