Foto: SHUTTERSTOCK
Vedci z Kolumbijskej univerzity v New Yorku odhadujú, že takýto projekt by vyšiel zhruba na 5,5 miliardy eur, no podľa nich je to zlomok zo sumy škôd, ktoré by napáchala rozsiahla epidémia. Takmer 70 percent vírusov, ktoré nakazili človeka, má pôvod vo voľnej prírode.
Patrí medzi ne HIV, ebola a aj nový blízkovýchodný respiračný syndróm (Mers). Dosiaľ bolo zložité škálu tohto problému vyhodnotiť. Výskumníci sa o to pokúsili skúmaním veľkých netopierov kaloňov prezývaných aj lietajúce líšky. Toto zviera je prenášačom vírusu Nipah, ktorý je pre človeka smrteľný. Zozbieraním a analyzovaním 1 897 vzoriek z týchto netopierov žijúcich v USA a Bangladéši vedci mohli určiť, koľko ďalších patogénov prenášajú. Objavili takmer 60 rozličných typov vírusov, z ktorých väčšina nebola predtým identifikovaná.
Extrapoláciou tohto čísla na všetky známe druhy cicavcov vedci odhadli, že zvieratá prenášajú prinajmenšom 320-tisíc dosiaľ nepoznaných vírusov. Podľa vedcov by ich identifikácia bola prvým a nevyhnutným krokom k získaniu aspoň nejakého náskoku pred vznikom potenciálne smrteľnej pandémie.
„Samozrejme, nemôžeme takto preskúmať každé jedno zviera na svete, ale mohli by sme zmapovať aspoň najrizikovejšie regióny,“ uviedol profesor Ian Lipkin v štúdii publikovanej v žurnále mBio, o ktorej informoval portál BBC News. Podľa neho by projekt trval 10 rokov a stál miliardy dolárov. „Cieľom by bolo vybudovať systém včasného varovania,“ dodal. V súčasnosti už existuje podobný projekt PREDICT, ktorý v krajinách, kde ľudia a zvieratá žijú v blízkom kontakte, objavil 240 dosiaľ neznámych vírusov.
V poslednom čase sa hovorí hlavne o nebezpečných chrípkových vírusoch. Pred pár rokmi to bola vtáčia chrípka H5N1 a tento rok sa ako potenciálne veľmi nebezpečná ukazuje nová chrípka H7N9, ktorej podľahlo vyše 40 percent nakazených ľudí.
V rozšírení tuberkulózy sú zvieratá nevinne
Tuberkulóza sprevádza ľudí zrejme už 70-tisíc rokov a nepreniesla sa na nich zo zvierat, ako sa doteraz predpokladalo, ale bolo to presne naopak. Prišiel na to pri svojom výskume medzinárodný tím odborníkov, ktorí popreli všeobecné presvedčenie, že TBC pochádza zo zvierat a až pred 10-tisíc rokmi sa preniesla na človeka. Štúdia poukazuje na úzke spojenie evolučnej histórie človeka a tejto choroby, ktorej ročne podľahne viac ako milión ľudí.
Predchádzajúce výskumy tvrdili, že tuberkulóza vznikla približne pred 10-tisíc rokmi v Afrike. Odborníci však teraz skombinovali geografické a genetické údaje z 259 kmeňov TBC s cieľom zrekonštruovať ich vývojovú históriu. „Zistili sme, že základný, spoločný počiatok TBC a ľudstva je v Afrike o 60-tisíc rokov skôr, než sme si pôvodne mysleli,“ povedal vedec Sebastian Gagneux. „TBC sa pôvodne začala u ľudí a počas neolitu sa preniesla na zvieratá,“ dodal.
Výrazným rysom tuberkulózy je, že človek ňou môže byť nakazený roky, než sa prejavia symptómy. Choroba sa dokáže sama aktivovať po určitom čase. Vďaka tomu podľa vedcov zrejme vo svojich počiatkoch dokázala prežiť. „Keď je na infikovanie k dispozícii málo ľudí, nemá pre (baktérie) zmysel ich zabíjať, pretože by tým ohrozili samy seba. To je evolučná slepá ulička,“ vysvetlil Gagneux.