Správu o podmorskom sopečnom masíve Tamu zverejnili americkí vedci v odbornom časopise Nature Geoscience. O existencii rozľahlého podmorského masívu vedci vedeli už skôr.
Podľa geológa Williama Sagera si však mysleli, že ide o sústavu menších vulkánov. Masív Tamu, ktorý leží asi 1 600 kilometrov od brehov Japonska, je podľa Sagera len jednou samostatnou sopkou. Jej rozloha je neporovnateľná s ktorýmkoľvek pozemským vulkánom.
Sopka Tamu, ktorá sa sformovala pri zmenách zemskej kôry pred 145 miliónmi rokmi, má podľa vedcov rozlohu 192-tisíc štvorcových kilometrov. Na porovnanie, rozloha Slovenska je 49-tisíc kilometrov štvorcových. Jej úpätie leží viac ako šesť kilometrov pod hladinou Pacifiku. Doslova ako trpaslík sa oproti nej javí doteraz najväčšia známa sopka Mauna Loa na amerických Havajských ostrovoch. Jej rozloha dosahuje 3 200 štvorcových kilometrov.
Neďaleko sopky Tamu sa podľa Sagera nachádzajú ďalšie mamutie vulkány, napríklad sopka Ori s rozlohou 48-tisíc štvorcových kilometrov. Vedci však musia tento geologický útvar podrobiť podrobnejšiemu skúmaniu, aby mohli určiť, či skutočne ide o samostatnú sopku, a nie o zhluk menších sopiek.
„Horský masív v Tichom oceáne poznáme dlhé desaťročia a tušili sme, že tam sú velikánske kopce,“ povedal Sager pre žurnál Geoscience. „Nevedeli sme však nič o ich štruktúre, nemali sme žiadne nástroje, s ktorých pomocou by bolo možné to skúmať,“ dodal. V roku 2009 vedci získali unikátne technické vybavenie, ktoré umožňuje diaľkové monitorovanie dna. Do oblasti sa vydala prieskumná loď Marcus G. Langseth. Až vďaka nej sa podarilo zistiť, že láva v skúmanom masíve nevyteká z viacerých kráterov, ale len z jedného.
Do masívu sopky sa podarilo vyvŕtať otvor hlboký 170 metrov. Z odobratých vzoriek vedci usúdili, že sopka sa počas svojej existencie nachádzala v plytkom mori, ale nad úroveň hladiny sa nikdy nedostala. Jej „zrodenie“ trvalo jeden až dva milióny rokov. Sager pritom nevylučuje, že budúce výskumy poukážu na existenciu ďalších, ešte väčších tichomorských vulkánov.