Uviedli to predstavitelia misie CryoSat, ktorú realizuje Európska vesmírna agentúra (ESA). V marci a apríli, keď býva ľadová vrstva najhrubšia, vedecký satelit CryoSat nameral len necelých 15-tisíc kubických kilometrov ľadu. Je to najmenej od roku 2010, keď misia začala svoje merania. Pred 30 rokmi bol objem ľadu v rovnakom ročnom období podľa všetkého dvojnásobný, poznamenali vedci ESA na vedeckej konferencii v Edinburghu.
„Po trojročnom meraní vidíme, že niektoré časti ľadovej krusty sa stenčili rýchlejšie ako iné. Na konci (vlaňajšej) zimy bol ľad tenší ako obvykle,“ povedal na sympóziu britský vedec Andy Shepherd. „Otázkou je, čo spôsobuje tento úbytok. Určite to súvisí s predpokladanými následkami globálneho otepľovania, ale musíme lepšie porozumieť prírodným zmenám, ku ktorým zrejme dochádza v priebehu desiatok rokov. CryoSat nám môže k tomu pomôcť,“ usúdil predstaviteľ ESA Alan O'Neill. Manažér misie Tommaso Parrinello ubezpečil, že satelit je v dobrom stave a mal by byť schopný mapovať stav arktického ľadu asi do roku 2020.
Satelit meria hrúbku ľadu s presnosťou až na 20 centimetrov a údaje prenáša do máp. Ide o prvé mapovanie pomocou radarového výškového merania. Technológia poskytuje presnejšie výsledky ako doterajšie merania a systém dokáže zhotovovať snímky aj cez oblaky a pri dlhodobej tme.
Arktické more prechádza každoročne fázami zmien topenia veľkého množstva ľadu. V minulých desiatich rokoch satelitné snímkovanie odhalilo urýchľovanie postupného úbytku ľadu v Severnom ľadovom oceáne. „V najbližších rokoch sa Arktída stane veľmi dôležitým geopolitickým regiónom,“ povedal vlani riaditeľ programu geologických pozorovaní ESA Volker Liebig. „Existujú domnienky, že sa tu nachádza 15 až 20 percent svetových zásob ropy a zemného plynu a až sa ľad roztopí, budú tu kratšie plavebné cesty pre lodnú dopravu,“ zdôraznil Liebig. „Satelity budú hrať čoraz dôležitejšiu úlohu v trvalom manažmente tohto citlivého regiónu,“ dodal.