Analýza genómu tigra napríklad ukázala, že má až 96 percent génov zhodných s mačkou domácou. Až doteraz bola práve mačka domáca jediným zástupcom mačacej rodiny so zmapovaným genómom.
Medzinárodný tím vedcov pod vedením Jun Sung Čoa z Inštitútu personálnej genomiky v Južnej Kórei najprv rozlúštil genetickú výbavu tigra sibírskeho. Referenčným modelom sa stal deväťročný samec Taegeuk z juhokórejskej zoo Everland. Po ňom nasledovalo mapovanie génov leva afrického, snežného leoparda, bengálskeho tigra a bieleho afrického leva. To vedcom umožnilo porovnať genetickú výbavu medzi jednotlivými druhmi veľkých mačiek.
Výskum začali zisťovaním, ako získali silnú svalovú hmotu, vycibrený čuch a schopnosť stráviť veľké množstvo mäsa. Vedcov takisto zaujíma, ako biele levy prišli k svetlokrémovej srsti a ako sa snežné leopardy prispôsobili na život vysoko v horách.
Jeden z hlavných autorov štúdie Jong Bhak v štúdii zverejnenej v žurnále Nature Communications uviedol, že genetická mapa bude dôležitým zdrojom na skúmania genetickej diverzity. „Referenčný genóm tigra sa bude dať použiť na porovnanie všetkých tigrov na svete,“ povedal Jong pre BBC News. Odhaduje sa, že v súčasnosti žije menej ako štyritisíc tigrov. Väčšinou ich lovia pre kožušinu a využitie častí ich tela v tradičnej čínskej medicíne.
Podľa Jonga sú mačky veľmi úspešné v prispôsobovaní sa okolitému prostrediu, čo sa odráža v genómoch tak tigrov, ako aj domácich mačiek. „Tigre sú len veľké mačky domáce. Sú si geneticky zrejme oveľa bližší, ako sme si mysleli.“