Celému ľudstvu poriadne prihára

V týchto rokoch narodené deti budú starnúť na planéte, ktorá bude až o 6,2 stupňa Celzia teplejšia, než to bolo na začiatku 20. storočia.

, 27.09.2013 11:34, aktualizované: 19:30
klíma, otepľovanie, srí lanka, oceány Foto:
Topenie ľadovcov a stúpajúca hladina oceánov už dnes ukrajujú z území krajín na juhu ázijského kontinentu, ako je to napríklad na Srí Lanke, kde živel ničí obydlia voľakedy postavené v bezpečnej vzdialenosti od oceánu.
41

Takýto nárast so sebou prinesie katastrofálne následky a Zem bude vyzerať úplne ináč, ako ju poznáme dnes. Takto vyzerá najpesimistickejší scenár vyplývajúci z najnovšej správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC). Ani spriemerované teploty však nevyzerajú oveľa lepšie.

V závislosti od toho, koľko skleníkových plynov ľudstvo do ovzdušia vypustí, sa do konca tohto storočia teplota zvýši o 0,3 až 4,8 stupňa a hladina morí a oceánov sa zdvihne o 26 až 82 centimetrov. Tieto čísla na prvý pohľad nemusia vyzerať tragicky, no prinášajú so sebou častejšie a spaľujúcejšie vlny horúčav, záplavové dažde, odkrajovanie z pobrežných oblastí a s tým súvisiacu masovú migráciu ľudí, šírenie tropických chorôb, rozširovanie púští, topenie ľadovcov a častejšie prejavy extrémneho počasia v podobe hurikánov, záplav a neúrody v dôsledku dlhých období sucha.

Klimatickým zmenám sa nevyhne ani Slovensko. Pre našu zemepisnú šírku otepľovanie znamená častejšie vlny horúčav, ktoré budú striedať prívalové dažde a povodne. V zime sa častejšie vyskytnú snehové kalamity, v lete nebudú výnimočné dlhé suchá. IPCC pritom vo svojej správe zdôrazňuje, že za tieto klimatické zmeny je zodpovedný človek, a to najmä spaľovaním fosílnych palív, ako je ropa či uhlie.

„Za klimatické zmeny môže ľudská činnosť,“ uvádza sa v správe IPCC. Vedci pravdepodobnosť toho, že globálne otepľovanie spôsobili ľudia, stanovili na 95 percent. V poslednej správe z roku 2007 pritom hovorili o 90-percentnej a v roku 2001 ešte len o 66-percentnej pravdepodobnosti. „Ak by vám doktor povedal, že na 95 percent máte nejakú chorobu, tak by ste okamžite nastúpili na liečbu,“ povedala eurokomisárka pre klímu Connie Hedegaardová. Podľa nej je najvyšší čas začať liečiť Zem.

Údaje obsiahnuté v správe majú byť dôležitým vodidlom pre ďalšie politické rozhodnutia súvisiace so zmenami podnebia. Kým vlády niektorých významných producentov oxidu uhličitého, ako je napríklad Čína alebo India, volanie klimatológov po znižovaní emisií dlhodobo ignorujú a snažia sa preniesť náklady na riešenie tohto problému na vyspelé západné krajiny, Západ sa pokúša uplatňovať ekologicky zodpovednú politiku a prinútiť k nej aj rozvojové štáty. „Toto je ďalší budíček. Ľudia, ktorí popierajú vedu alebo hľadajú ospravedlnenie pre svoje konanie, sa hrajú s ohňom,“ reagoval na správu americký minister zahraničia John Kerry.

Otázkou ostáva, či sa vôbec stále evidentnejší problém s klimatickými zmenami dá vôbec nejako vyriešiť. Podľa vedcov totiž globálne otepľovanie bude pokračovať, aj keby ľudia v tejto sekunde prestali produkovať všetky skleníkové plyny na čele s oxidom uhličitým. Častejšie sa preto hovorí o zmiernení nastúpeného trendu alebo o príprave na zmeny, ktoré ľudstvo čakajú.

Aféra Climategate

Povesť panelu IPCC poškodila v novembri 2009 aféra známa ako Climategate. Počas nej hacker odcudzil tisíce e-mailov a ďalších dokumentov z počítačov Climate Research Unit (CRU) na University of East Anglia. Text e-mailov naznačuje, že vedci obchádzali zákon o práve na informáciu, čo potvrdilo vyšetrovanie britských úradov, a dáva zároveň nahliadnuť do zákulisia tvorby teplotných grafov.

Aféru vyšetrovalo niekoľko komisií, ktoré uznali, že vedci mali byť otvorenejší a nemali verejnosti zatajovať informácie. Komisie zároveň vyhlásili, že nenašli dôkazy o vážnejšom pochybení klimatológov. (ta)

Bohaté pobrežné mestá môžu okolo seba stavať ochranné hrádze, no pri raste hladiny morí o desiatky centimetrov a pri prudkej búrke, akej boli nedávno svedkovia New Yorku, ich tieto ani tieto hrádze pred záplavami neochránia. Ľudia môžu utekať pred rozširujúcimi sa púšťami, no strata dovtedy využiteľnej pôdy a boj o jedlo, vodu a miesto na život ich situáciu nijako nezlepšia.

Niektorí vedci preto predpovedajú, že na zmiernenie dosahov klimatických zmien bude nutné použiť dosiaľ nikdy nevyskúšané geoinžinierske projekty. „Uvedomujeme si, že súčasné snahy zmierniť dôsledky ľuďmi vyvolaných klimatických zmien sú neefektívne, čím vzrastá záujem o posúdenie geoinžinierskych projektov,“ uviedol profesor environmentalistiky Tim Lenton z Východoanglickej univerzity.

Existuje viacero projektov zameraných na ochladenie planéty. Začínajú obohacovaním oceánov železom, ktorý by podporil rozmach planktónu a ten by následne sťahoval oxid uhličitý z atmosféry. Nie je však jednoduché predpovedať, či by „hnojenie“ oceánov nemalo neblahé vedľajšie účinky. Ďalším nápadom je vysádzať v atmosfére mikročastice aerosólu. Tie by následne odrážali časť slnečného žiarenia do kozmu a tak ochladzovali Zem. Na druhej strane však existuje riziko, že by sa táto ochranná vrstva rozpadla. Jednoduché riešenia a rozhodnutia však už v tejto situácii neexistujú.

Ako funguje IPCC

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu má tri pracovné skupiny: prvá sa zaoberá klimatológiou a fyzikálnymi a vedeckými základmi, druhá vplyvmi klimatických zmien, adaptáciou a zraniteľnosťou a tretia aktívnymi opatreniami v súvislosti so znižovaním emisií a koncentrácie skleníkových plynov. Každá skupina spracováva vlastnú rozsiahlu správu, kratší stostránkový technický súhrn a veľmi krátke, približne 20-stránkové zhrnutie pre politikov. Všetky skupiny vypracujú spoločnú syntézu poznatkov v rozsahu 50 až 100 strán.

V súčasnosti prezentované fakty vychádzajú zo zhrnutia pre politikov, ktoré vypracovala prvá (klimatologická) pracovná skupina IPCC. Na zhrnutí sa podieľalo 209 autorov a 50 editorov z 39 krajín a ďalších 600 autorov prispelo čiastočne.

Doteraz IPCC prezentoval celkove štyri hodnotiace správy (vyšli v rokoch 1990, 1995, 2001, 2007). Tohtoročná je teda piata v poradí. (ta)

Najdôležitejšie body správy

  1. Globálne otepľovanie je nespochybniteľným faktom a je „nanajvýš pravdepodobné“, že od 50. rokov minulého storočia sú ľudské aktivity jeho hlavnou príčinou.
  2. Teplota na Zemi vzrastie do konca tohto storočia o 0,3 až 4,8 stupňa Celzia v závislosti od množstva spáleného fosílneho paliva.
  3. Hladina svetového oceánu stúpne do roku 2100 o 26 až 82 centimetrov.
  4. Koncentrácia oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov v ovzduší vzrástla na úroveň, ktorá nemá obdobu najmenej za posledných 800-tisíc rokov. Spaľovanie fosílnych palív je hlavnou príčinou štyridsaťpercen­tného rastu koncentrácie oxidu uhličitého od čias priemyselnej revolúcie.
  5. Grónska a antarktická ľadovcová vrstva stráca objem hlavne v posledných dvoch desaťročiach. Ľadovce sa naďalej topia po celom svete. Ľad v severných moriach ustupuje a snehová pokrývka slabne, čo bude „veľmi pravdepodobne“ pokračovať.
  6. Je „prakticky isté“, že teplota vrchnej vrstvy oceánov stúpla v rozpätí rokov 1971 až 2010. Oceány sa aj naďalej budú v tomto storočí zohrievať a teplo bude prenikať od ich povrchu do hĺbky.
  7. Väčšina aspektov klimatických zmien bude pokračovať ešte mnoho storočí. A to aj v prípade, že by sa podarilo úplne zastaviť emisie oxidu uhličitého. (čtk)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
41 debata chyba
Viac na túto tému: #globálne otepľovanie #klimatické zmeny #IPCC