Úlohou vedúcich predstaviteľov, expertov a vyjednávačov z 192 krajín vrátane Slovenska bude príprava základov pre novú globálnu a záväznú dohodu o ochrane klímy. Klimatickú konferenciu bude hostiť varšavský Národný štadión do 22. novembra.
Fórum má stanoviť základné ciele a harmonogram prác na globálnej klimatickej dohode, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol o znížení emisií plynov, ktorý bol podpísaný pred takmer 16 rokmi a do platnosti vstúpil vo februári 2005. Jeho platnosť mala vypršať už vlani. Predvlani v decembri sa však účastnícke krajiny v Durbane dohodli, že platnosť protokolu sa posunie do roku 2017 a že do roku 2015 sa uzavrie nová klimatická dohoda, ktorá by mala platiť najneskôr od roku 2020 a na rozdiel od Kjótskeho protokolu by mala postaviť všetky krajiny pod rovnaký právny rámec na presadzovanie emisných záväzkov.
Nástupca Kjótskeho protokolu by tak mal vzísť z parížskeho summitu v roku 2015. Podľa pozorovateľov sa nedá očakávať, že už vo Varšave sa delegácie dohodnú na cieľoch znižovania emisií. Na konkrétnych záväzkoch by sa štáty mali predbežne dohodnúť až na budúci rok. Paradoxne práve hostiteľská krajina varšavskej konferencie je známa tým, že sa pri výrobe elektriny z 90 percent spolieha na spaľovanie uhlia a nie je naklonená ponuke Európskej únie, že ešte sprísni svoje záväzky ohľadom emisií oxidu uhličitého. České ekologické Hnutie Dúha upozorňuje, že Poľsko tradične najviac blokuje európsku energetickú politiku. „Krajinu ťaží vysoká závislosť od fosílnych palív, ale energetika je riadená veľkými energetickými firmami, ktoré bohatnú na vysokých účtoch svojich odberateľov,“ usudzuje organizácia Dúha. Znížiť emisie však znamená fakticky znížiť spotrebu uhlia, ropy a zemného plynu.
Nová dohoda bude musieť stanoviť cieľ zníženia úrovne emisií plynov spôsobujúcich takzvaný skleníkový efekt (oxid uhličitý, metán, oxid dusný, hydrogénovanový fluorovodík, polyfluorovodíky a fluorid sírový) do roku 2030 pod úroveň z roku 1990 a mala by zahŕňať plán postupného znižovania emisií oxidu uhličitého do roka 2050.
Kjótsky protokol svoj hlavný cieľ – znížiť emisie priemerne o päť percent v porovnaní s rokom 1990 – nedosiahol. Koncentrácia skleníkových plynov od roku 2000 sa, naopak, zvýšila asi o 20 percent. Záväzné ciele si totiž stanovili len niektoré krajiny, iné si vymohli zachovanie súčasnej produkcie emisií či dokonca zvýšenie. Napríklad USA Kjótsky protokol podpísali, ale odmietli ho ratifikovať s tým, že by poškodil ich hospodárstvo. K záväzku znižovania emisií sa nepripojila ani Čína a India. Budúca globálna dohoda by už mala zahŕňať aj tieto priemyselné mocnosti.
V septembri tohto roka bola pod hlavičkou Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) vydaná nová globálna správa, ktorá sumarizuje vedecké poznatky o meniacom sa podnebí. Z bádania v posledných rokoch vyplynulo, že rozhodujúci vplyv na súčasné zmeny podnebia má s viac ako 95-percentnou pravdepodobnosťou človek. Správa potvrdila, že sa otepľuje. Prvé desaťročie 21. storočia bolo najteplejšie od roku 1850.
Organizovanie konferencie, na ktorú mieria početné delegácie z celého sveta, bude pre Varšavu zaťažkávacou skúškou nielen z hľadiska organizačného a logistického, ale aj z hľadiska zaistenia bezpečnosti. Poľsko kvôli konferencii v piatok dočasne obnovilo hraničné kontroly na svojich hraniciach vnútri takzvaného schengenského priestoru. Môže tak vykonávať hraničné kontroly s cieľom zadržať nežiaduce osoby na 126 hraničných priechodoch s Nemeckom, Českou republikou, Slovenskom a Litvou, na 18 letiskách a v deviatich prístavoch. Krajne pravicové skupiny sa v pondelok chystajú na pochod Varšavou.