Foto: SHUTTERSTOCK
Patrí k artefaktom vykopaným v pevnosti Masada, v ktorej podľa historikov poslední účastníci protirímskeho povstania spáchali radšej hromadnú samovraždu, ako by padli do rúk Rimanov, napísal denník Haarec.
Steibel tvrdí, že ho ani tak nezaujímajú okolnosti samovraždy, ale práve predmety ako tento hrebeň, pretože to sú konkrétne dôkazy života obrancov pevnosti. „Áno, máme tu dôkaz, že povstalci, ktorí tu žili, mali hlavy zamorené všami. A nielen hlavy. Našli sme v tomto hrebeni zvyšky vajíčok vší, pramienky vlasov a tiež najstaršiu voš na svete,“ povedal Steibel.
Na hebrejskej univerzite vedie Steibel oddelenie vykopávok Masady a práve teraz oslavuje polstoročné výročie začatia veľkého archeologického prieskumu v pevnosti. Zo škatuľky vyťahuje ďalšie drahocennosti – kus povrazu spleteného z vlákien datľovníka a tiež črep džbána, na ktorom sa uchovalo meno majiteľa Šimona ben Jazera. S vykopávkami začal pred 50 rokmi Jagel Jadin, Steibel pokračoval posledných 20 rokov. Priznáva, že mnohých z obrancov pevnosti pozná podľa mena. „Viem tiež, kde presne žili a čím sa živili. Pre mňa je to miesto živé vďaka maličkostiam, ktoré sme tu našli, ako detská hračka alebo peniaze rímskeho vojaka,“ povedal Steibel.
Masadu vystaval ako kráľovské sídlo nad Mŕtvym morom Herodes Veľký. Miesto, do ktorého sa neskôr uchýlilo 960 židovských povstalcov, každoročne navštívi 800-tisíc ľudí a 70 percent z nich je zo zahraničia. V rokoch 1963 až 1965 sa na vykopávkach zúčastnilo 7-tisíc dobrovoľníkov z 18 krajín. „Väčšinou to boli Briti,“ hovorí hlavný izraelský archeológ Cvika Cuk. Jeho úrad sa chce spojiť so všetkými, ktorí sa na vykopávkach v Masade zúčastnili, najmladší majú teraz okolo sedemdesiatky. Izraelčania pre nich a pre ich rodiny chcú na budúci rok zorganizovať stretnutie.
Steibel hovorí, že otázka, či sa rebeli v Masade naozaj zabili, je za milión dolárov, pretože na to existuje len málo dôkazov. „Myslím, že áno a že ich pozostatky v budúcnosti nájdeme," povedal. O hromadnej samovražde písal židovský historik Josephus Flavius a rímsky filozof Plinius. „Pre mňa je však to, ako žili, dôležitejšie ako to, či sa zabili,“ hovorí Steibel. Archeológ Jagel Jadin vyhlásil, že Masada je z 97 percent preskúmaná. „Jadin bol síce veľký archeológ, ale v matematike silný nebol. Ja si myslím, že sme vykopali tak 65 percent vecí, ktoré tu boli, a že ešte mnohé nájdeme,“ usudzuje Steibel. Najviac by ho vraj nadchlo, keby sa podarilo nájsť latrínu. „To je jediná veľká vec, ktorú sme ešte neobjavili,“ oznamuje archeológ.