Na ceste v buši vedúcej nad ryžovými poľami na ostrove Jáva zanechal najvzácnejší nosorožec na svete stopu v bahne a na bujnej vegetácii. Jávskych nosorožcov boli kedysi tisíce. Boli rozšírené aj v Indii a v Číne, no pytliactvo a odlesňovanie tento vzácny druh ťažko zasiahli.
Jávsky nosorožec je dnes považovaný za jedného z najvzácnejších cicavcov na svete. Žije ich okolo päťdesiat kusov v rezervácii Ujung Kulon na odľahlom západe Jávy. No tieto nosorožce „vedú svoju poslednú bitku o prežitie“, píše Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN), svetová organizácia zaoberajúca sa životným prostredím, ktorá bola založená v roku 1948.
Po rokoch otáľania indonézske úrady v marci pre nosorožce vytvorili útočisko na ploche 5¤100 hektárov v rezervácii Ujung Kulon, ktorá je jedným zo vzácnych pralesov zachovaných v Indonézii a je na zozname svetového dedičstva UNESCO. „Dúfame, že toto útočisko urýchli ich reprodukciu a že sa narodí viac mláďat. V uzavretom priestore majú samce a samice viac možností na párenie,“ hovorí zástupca rezervácie Moh Haryono.
Jávske nosorožce majú hrubú kožu rozdelenú hlbokými záhybmi, ktoré tvoria akési pláty brnenia. Aj dosiaľ žili v menšej rezervácii, no ich útočisko bude po novom tvoriť oveľa väčšia zóna, kam ľudia nebudú mať prístup. Indonézska vláda dokonca presídlila miestnych obyvateľov. Indonézska vláda zároveň rezerváciu spravuje, no plne ju financuje americká organizácia International Rhino Foundation.
Ako už to v Indonézii býva, úrady s realizáciou projektu dlho váhali. Pôvodne mala byť rezervácia otvorená v roku 2011, ale brzdila to „kafkovská“ byrokracia. Bolo tiež potrebné zohľadniť požiadavky miestnych farmárov, ktorí žiadali odškodnenie za vysťahovanie. V roku 2012 tu žilo podľa vedenia rezervácie, ktoré sleduje zvieratá pomocou skrytých kamier, 51 nosorožcov, z toho osem mláďat. Situácia s jávskymi nosorožcami je typickým príkladom hrozby visiacej nad všetkými nosorožcami vo svete. V Indonézii je aj ďalší ohrozený druh – nosorožec sumatriansky. Tých žije voľne na ostrove Sumatra necelá stovka.
V roku 2011 vyhlásila IUCN za vyhynuté nosorožce čierne zo západnej Afriky a ich bratranca nosorožca bieleho zo strednej Afriky za pravdepodobne vyhynutého.
Za nosorožie rohy sa na čiernom trhu platí celé imanie, a to najmä v Ázii, kde je prášok z takého rohu súčasťou tradičného ľudového lekárstva.
Prudké odlesňovanie ničí čoraz viac prirodzené prostredie nosorožcov. Indonézia v rokoch 2011 a 2012 prišla spolu o 40-tisíc štvorcových kilometrov lesov, čo je takmer rozloha Slovenska. Výrub sa oproti minulým rokom zrýchlil. Medzi rokmi 2000 až 2003 ubudlo ročne 10-tisíc štvorcových kilometrov lesa. Podľa štúdie, ktorú nedávno zverejnil časopis Science, strácala Indonézia v období 2000 až 2012 lesy najrýchlejšie na svete.
Indonézia síce vyhlásila v roku 2011 moratórium na výrub lesov, to však nemalo pre rozsiahlu korupciu požadovaný účinok. V októbri sa na ostrove Sumatra zišli ázijské krajiny vrátane Indonézie a zaviazali sa zvyšovať populáciu nosorožcov ročne o tri percentá. Na ostrove Jáva si neželajú vymretie tamojších nosorožcov, ktoré považujú za posvätné. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili vymretiu Abah Gede (miestny názov pre nosorožca),“ hovorí miestny farmár Subaya. „Ľudia tu veria, že by nás postihla katastrofa, keby vymizol,“ dodáva.