Vo východnej Európe má výrub lesov katastrofálne rozmery

V údolí Pojarna v srdci rumunských Karpát prerušuje ticho len zurčanie rieky. Okolité hory sa však podobajú vojnovej dráme, lebo sú obeťou divokého odlesňovania, ktoré vo východnej Európe nadobúda čoraz hrozivejšie podoby. "Tí, čo to urobili, sem prišli s bagrami a zničili aj tie najmladšie stromčeky," rozčuľuje sa Gheorghe Ridichie z ministerstva vodného a lesného hospodárstva a ukazuje na strmé svahy posiate pňami.

17.03.2014 10:00
vlk, vlky, zvieratá, les, predátor Foto:
Zopár málo svoriek vlkov žije aj na Slovensku. V západnej Európe sú vyhubené.
debata

V tomto regióne v centrálnom Rumunsku bolo podľa ministerstva od roku 2010 zrovnaných so zemou celkom 915 hektárov lesa vrátane storočných stromov. To je podľa neho katastrofa nebývalého rozsahu. „Za 20 rokov bolo nelegálne vyťažených okolo 80 miliónov kubíkov dreva, čím vznikla škoda päť miliárd eur,“ hovorí ministerka Lucia Vargová, ktorá sa usiluje o prijatie prísnejšieho zákona o lesoch. „Najhoršie na tom je, že nelegálna ťažba dreva vo svojom objeme dvakrát prekračuje zalesňovanie a prirodzenú regeneráciu lesa. Ak to bude takto pokračovať, čoskoro tu nebude ani drevo pre priemysel, ani les, kde by sa ľudia mohli prechádzať.“

Riaditeľka kampane Greenpeace Rumunsko Doina Danciuová potvrdzuje, že sa táto katastrofálna situácia ešte zhoršuje. „V rokoch 2009 až 2011 bolo denne zaregistrovaných približne 30 prípadov nelegálneho výrubu lesa, zatiaľ čo v roku 2012 to už bolo 50 prípadov denne,“ vysvetľuje.

Nečinnosť miestnych úradov, korupcia, nedostatočné počty lesných strážnikov, nevyhovujúce legislatíva a často aj to, že obyvatelia nemajú inú možnosť, ako prežiť, vysvetľuje podľa úradov a mimovládnych organizácií tento neblahý stav. Nový zákon, ktorý ešte musí schváliť Poslanecká snemovňa, predpokladá kontroly a prísnejšie sankcie, ako aj povinnosť malých vlastníkov strážiť svoje lesy. Dnes nie je strážených 500-tisíc hektárov súkromných lesov, takže sa stávajú ľahkou korisťou zlodejov.

Sprísnenie legislatívy však naráža na odpor. Mimovládne organizácie hovoria o mafii, ktorá sa teší istej blahovôli zo strán úradov. „Nelegálne vyťažené drevo má často naoko legálne dokumenty, ktoré však vydali neexistujúce spoločnosti,“ zdôrazňuje prezident združenia Nostra Silva Catalin Tobescu. Na trhoch, kde panuje veľká konkurencia, sa drevo predáva firmám vyrábajúcim nábytok, drevené panely a stavebný materiál. Tieto firmy sa o pôvod dreva zaujímajú len málo.

V drevárskom sektore dominuje rakúska spoločnosť Schweighofer, ktorá mala v roku 2012 obrat 445 miliónov eur. Skupina, ktorá chce v Rumunsku v Reci otvoriť už svoj piaty podnik, vyvoláva odpor v radoch ochrancov životného prostredia a malých miestnych podnikateľov. Táto nová továreň, ktorá má ročne spracovať 800-tisíc kubíkov dreva, bude mať podľa nich katastrofálny vplyv na lesy v regióne.

Spoločnosť tvrdí, že sprevádzkovanie novej továrne nepovedie k nadmernej ťažbe lesa, ale k „reorganizáciu trhu“, bude povzbudzovať rozvoj miestnych firiem a vytvorí 2 650 priamych a nepriamych pracovných miest. Odlesňovanie postupuje rýchlo v celej juhovýchodnej Európe a ohrozuje panenské lesy, ktoré sú najväčšie v Európe po Rusku. Žije tam asi 8 000 medveďov, 4 000 vlkov a 3 000 rysov.

V Bosne, kde lesy pokrývajú 43 percent územia, zatiaľ čo európsky priemer je 32 percent, odhadujú ekologické organizácie nelegálnu ťažbu na viac ako jeden milión kubíkov ročne. Aj v Bulharsku je nelegálny výrub lesov veľký problém, ale k dispozícii nie sú žiadne údaje o škodách, uvádza Neli Dončevová zo Svetového fondu na ochranu prírody. Boli prijaté opatrenia na jednoduchšie vysledovanie pôvodu dreva a boli zavedené sprísnené sankcie s trestom väzenia až na päť rokov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Zvieratá #odlesňovanie #výrub lesov