Tento mesiac obiehajúci okolo Saturna patrí do trojice mesiacov, o ktorých sa vedci domnievali, že by na nich mohli byť moria plné tekutej slanej vody. A najnovší výskum publikovaný v žurnále Science tento predpoklad v prípade Enceladusa aj potvrdil.
Enceladus je malý mesiac s priemerom len 500 kilometrov a jeho ľadová pokrývka je pokreslená ryhami, ktorým sa hovorí tigrie pásy. Najzaujímavejšie na tomto mesiaci sú však gejzíry, ktoré vystrekujú z oblasti južného pólu. V roku 2005 cez tieto gejzíry preletela sonda Cassini, ktorá potvrdila, že sú tvorené vodou, a odvtedy sa špekuluje, že pod ľadom, blízko jadra, by sa mohol nachádzať oceán tekutej vody, ktorá sa vďaka geologickej aktivite mesiaca dostáva na povrch a vystrekuje do vesmíru.
Prezradila ho gravitácia
Gravitačné merania tento predpoklad potvrdili. Oceán síce zrejme neobopína celý mesiac, nachádza sa len pri jeho južnom póle. Rozloha tohto mora však určite nie je menšia ako 128-tisíc štvorcových kilometrov, čo je rozloha bývalého Československa. Vedci však nevylučujú, že by more mohlo siahať od južného pólu až k rovníku. „Pomocou geofyzikálnych meraní môžeme potvrdiť, že pod povrchom Enceladusa v oblasti južného pólu sa nachádza rozľahlý oceán,“ povedal spoluautor štúdie David Stevenson, profesor planetárnych vied z Caltechu. „Tento oceán vody sa môže rozťahovať každým smerom až k rovníku. To znamená, že je taký veľký alebo väčší ako jazero Superior v USA,“ dodal.
Vedci potvrdili existenciu oceánu pomocou zmerania jemných variácií gravitácie mesiaca. Keď sonda Cassini prelietala okolo Enceladusa, tak v oblasti južného pólu veľmi jemne zrýchlila. Toto zrýchlenie nepresiahlo niekoľko milimetrov za sekundu, no poukázalo na to, že pod ľadom niečo musí byť a prítomnosť gejzírov naznačovala, že to niečo musí byť tekutá voda. Výskumníci na potvrdenie existencie oceánu použili koncept tzv. Dopplerovho efektu. „Dopplerov efekt využívajú napríklad aj policajti na meranie rýchlosti áut. Ako Cassini prelietala popri Enceladuse, jej rýchlosť sa zmenila v závislosti od zmeny gravitačného poľa (mesiaca). Zmenu rýchlosti vidíme ako zmenu v rádiovom signáli tu na Zemi,“ vysvetľuje Sami Asmar z vesmírnej agentúry NASA.
Podľa týchto meraní gravitácie vedci usudzujú, že more na Enceladuse je hlboké asi desať kilometrov a je ukryté pod 30– až 40-kilometrovou vrstvou ľadu. Toto more pritom leží na kremičitom podloží, čo znamená, že je v ňom vhodné prostredie na priebeh komplexných chemických reakcií. Niektoré z nich pri dodaní energie môžu byť podobné tým na Zemi. Vedci preto nemôžu vylúčiť, že tento oceán je domovom jednoduchých mimozemských organizmov.
Na rade je Europa
„Materiál vystrekujúci z gejzírov obsahuje slanú vodu a organické molekuly, základné chemické zložky pre život,“ uviedla Linda Spilkerová z projektu sondy Cassini. Zároveň ľad na Enceladuse obsahuje stopy oxidu uhličitého a metánu. Enceladus je navyše geologicky veľmi aktívny. Túto aktivitu podľa všetkého poháňajú slapové sily vyvolané gravitáciou blízkeho a oveľa väčšieho Saturna.
Podobná situácia je aj na mesiaci Europa, ktorý obieha okolo Jupitera. Aj Europa je pokrytá ľadom, pod ktorým sa podľa všetkého nachádza oceán vody. Na štúdium a prípravu misie k Europe už americký Kongres aj vyčlenil peniaze. Sonda by k Europe mohla vyraziť niekedy v budúcom desaťročí a hľadať na mesiaci známky prítomnosti života. To však zároveň znamená, že k Enceladusu v dohľadnom čase žiadna sonda nepoletí a čo je horšie, sonda Cassini ukončí svoju púť už v roku 2017. Zanikne v atmosfére Saturna. Aj keby sa podarilo predĺžiť jej život o tri roky, okolo Enceladusu by preletela len trikrát a z toho ani raz dostatočne blízko, aby získala nové zaujímavé údaje.