Prechod od fosílnych palív k nízkouhlíkovej energetike, napríklad veternej, solárnej či jadrovej energii, je pritom aj cenovo dostupný. Uberie zo svetového hospodárskeho rastu len asi 0,06 percentuálneho bodu ročne. Vyplýva to podľa agentúry Reuters zo štúdie, ktorá vznikla ako výsledok práce viac ako tisíc odborníkov a ktorá bola zverejnená v Berlíne.
„Máme okno príležitosti (k zmenám za umiernené náklady) pre budúce desaťročie, maximálne pre dve ďalšie desaťročia " usúdil spolupredseda panelu, nemecký vedec Ottmar Edenhofer. "Nehovorím, že to bude zadarmo, že klimatická politika bude ako bezplatný obed, ale je to obed, ktorý stojí za to si kúpiť,“ poznamenal.
Správa IPCC je hlavným vodidlom pre vlády pri príprave novej dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov, ktorá má byť schválená v roku 2015 na konferencii v Paríži a nadobudnúť účinnosť má v roku 2020. Cieľom je znížiť globálne otepľovanie, ktoré má podľa medzivládneho panelu na svedomí predovšetkým človek.
Vlády v snahe vyvarovať sa ešte väčších vĺn horúčav, záplav, sucha či stúpajúcich hladín oceánov a morí, ktoré IPCC pripisuje otepľovaniu spôsobenému ľudskou činnosťou, prisľúbili obmedziť globálne otepľovanie pod dva stupne Celzia. Produkcia skleníkových plynov však stále rastie, ťahaná hospodárskym rastom Číny.
Stručnejšie zhrnutie správy podľa agentúry AFP upozorňuje, že svetová produkcia skleníkových plynov sa zrýchľuje: z ročného rastu o 1,2 percenta v období rokov 1970 až 2000 na 2,2 percenta v dekáde 2000 až 2010. Kríza, ktorá vypukla v rokoch 2007 a 2008, emisie skleníkových plynov dočasne znížila, ale celkovú tendenciu nezmenila. Na prírastku emisií v rokoch 1970 až 2010 sa skoro zo štyroch pätín podieľalo spaľovanie fosílnych palív a priemysel. Bez nových opatrení na obmedzenie skleníkových plynov stúpne v roku 2100 teplota na Zemi o 3,7 až 4,8 stupňa Celzia.
Scenáre načrtnuté IPCC rátajú s tým, že produkcia skleníkových plynov by mala čoskoro dosiahnuť vrchol a k roku 2050 klesnúť o 40 až 70 percent oproti stavu z roku 2010 a roku 2100 sa blížiť k nule, ak má byť cieľ dodržaný. Ide však o oveľa väčšie znižovanie emisií, ako väčšina vlád predpokladá.
Berlínska správa je poslednou z trojice materiálov IPCC venovaných príčinám, dôsledkom a riešením klimatických zmien. Prvá správa bola zverejnená vlani v septembri v Štokholme a za „dominantnú príčinu“ globálneho otepľovania označila ľudstvo. Druhá správa, oznámená koncom marca v japonskej Jokohame, dôrazne upozornila na to, že globálne otepľovanie a s ním spojené klimatické zmeny predstavujú pre ľudstvo úplne nový stupeň rizika v mnohých oblastiach.