Napríklad niektoré vážky typické pre stredomorský región boli spozorované až v severnom Nemecku či dokonca vo Veľkej Británii. Medzi nimi napríklad aj šidlo trstinové alebo žlto-bielo sfarbený motýľ mlynárik Mannov.
Podobne ako jašterice alebo hady aj hmyz svoje sfarbenie využíva na termoreguláciu a absorpciu energie zo Slnka. Tmavo sfarbený hmyz je schopný absorbovať viac slnečného žiarenia ako hmyz so svetlým sfarbením. Preto sa tmavé motýle a vážky častejšie vyskytujú v chladnejších regiónoch a oblastiam s vyšším počtom slnečných dní a vyššími teplotami dominujú skôr svetlé druhy.
„Pre dve veľké skupiny hmyzu sa nám podarilo nájsť priamy vzťah medzi klímou a sfarbením a geografickou distribúciou druhov,“ uviedol Carsten Rahbek z Imperial College v Londýne, ktorý štúdiu spolu s kolegami zverejnil v žurnále Nature Climate Communication.
„Môžeme povedať, že svetlo sfarbeným motýľom a vážkam sa lepšie darí v teplom prostredí. Zároveň sme poukázali na to, že vplyv klimatických zmien na miesto výskytu živočíchov nie je niečím, čo možno očakávať v budúcnosti, ale čo sa deje už teraz,“ dodal profesor, ktorý pôsobí aj na Kodanskej univerzite.
Aby vedci mohli zistiť, či sfarbenie hmyzu koreluje s teplotou prostredia, urobili analýzu digitálnych snímok hmyzu a porovnali ich s rozšírením jednotlivých druhov po Európe. Celkovo sa zamerali na 366 druhov motýľov a 107 druhov vážok.
Na otestovanie toho, či klimatické zmeny ovplyvňujú miesta ich výskytu, sa pozreli na ich geografickú distribúciu medzi rokmi 1988 – 2006. Takto zistili, že tmavo sfarbené motýle a vážky sa presúvajú viac na sever a do ďalších chladnejších oblastí, ako sú Alpy alebo severozápad Európy
Už aj predchádzajúce výskumy poukázali na to, že klimatické zmeny menia distribúciu živočíšnych druhov, ale často ich záverom chýbal priamy dôkaz.
„My sme potvrdili, že motýle a vážky si vyberajú miesta výskytu na základe ich schopnosti regulovať telesnú teplotu prostredníctvom sfarbenia. Zdá sa, že klimatické zmeny majú silný vplyv na ich geografickú distribúciu,“ uviedol spoluautor výskumu Dirk Zeuss z Philippsovej univerzity v nemeckom Marburgu.