Experti z Čchanganskej univerzity uviedli, že čínske úrady schválili v uplynulom desaťročí bezprecedentné presuny pôdy, ktoré umožnili vznik desaťtisícov štvorcových kilometrov rovnej krajiny vhodnej pre stavebné projekty. Zásahy boli však podľa nich vykonané len s minimálnym posúdením možných vplyvov na životné prostredie.
„Vytváranie pozemkov zrezávaním vrcholkov kopcov a presúvaním obrovského množstva zeminy sa podobá veľkému chirurgickému zákroku na zemskej kôre,“ uviedla skupina vedcov v štúdii, ktorá bola zverejnená v časopise Nature. Okrem spomínaných negatívnych vplyvov, ako je znečistenie prostredia prachovými čiastočkami unikajúcimi do atmosféry, erózia, zosuvy pôdy a povodne, projekty zničili rozsiahle poľnohospodárske oblasti a domovy divoko žijúcich zvierat a rastlín, konštatovali vedci.
Prvým mestom, ktorého rozrastanie umožnilo zlikvidovanie okolitých kopcov, bolo podľa vedcov v roku 2007 mesto Š'-len v centrálnej provincii Chu-pej. Zásah do krajiny však spôsobil zosuvy pôdy a povodne, zmenil tok riek a zvýšil obsah usadenín v miestnych vodných zdrojoch.
V susednej provincii Šan-si plánuje mesto Jen'an zdvojnásobiť svoju rozlohu vytvorením 79 štvorcových kilometrov rovnej krajiny. „Mestá v hornatých oblastiach ako Jen'an sú väčšinou zasadené do relatívne úzkych údolí, ktoré obmedzujú ich rozvoj. Ďalším faktorom je obrovská hustota populácie,“ vyhlásil jeden z autorov štúdie Li Pchej-Jüe. Projekt v oblasti mesta Jen'an sa začal v roku 2012 a na sprašovom teréne zničil poľnohospodársku pôdu a zaplnil údolia veľmi mäkkou hlinou, ktorej môže chýbať potrebná pevnosť a môže byť náchylná na „geologické nešťastia, ako sú zosuvy pôdy“, varoval Li.
Vedci spochybňujú aj finančný prínos spomínaných projektov. Napríklad zmeny krajiny v oblasti mesta Jen'an vyjdú v priebehu desiatich rokov na 100 miliárd jüanov (12 miliárd eur), pričom najmenej ďalších desať rokov potrvá, kým bude pôda v zaplnených údoliach dostatočne pevná, aby bolo možné na nej začať výstavbu.