Namíbijské kruhy v púšti - najväčšia záhada prírody?

Zo vzduchu vyzerá namíbijská púšť akoby mala kiahne. Na úzkom páse dlhom viac ako 1 700 kilometrov sú roztrúsené bodky známe tiež ako "vílie kruhy". Tieto krátery merajú od troch do desiatich metrov v priemere a predstavujú jednu z najväčších záhad prírody na svete.

30.06.2014 09:30
Namíbia, namíbijská púšť kruhy, vílie kruhy Foto:
Vílie kruhy v Namíbii sa dosiaľ nepodarilo 100-percentne vysvetliť.
debata

Počas uplynulých desaťročí sa objavilo množstvo teórií, ktoré sa tento fenomén snažili vysvetliť, a to od invázie mimozemšťanov až po jedovaté plyny. V minulom roku si novinové titulky vyslúžila štúdia zverejnená v časopise Science, podľa ktorej sú kruhy dielom termitov. Žiadna z týchto teórií sa však úplne nepotvrdila.

„Skutočnosťou je, že vílie kruhy zostávajú záhadou. V teréne aj laboratóriách sa urobilo veľa práce, ale nič túto otázku nevysvetlilo,“ povedal Stephan Getzin, vedec Helmholtzovho strediska pre výskum životného prostredia v nemeckom Lipsku.

Getzin spolu s tímom izraelských expertov pred časom prišiel s vlastnou teóriou. S pomocou leteckých fotografií študovali priestorový vzorec kruhov. Ich šírka a rozloženie na ploche im pripomenuli ďalšie krajiny, kde vegetácia z diaľky pripomína vzory vytvárané textilným návrhárom.

„Keď do Wikipédie zadáte heslo tiger bush (tigrované kroviny), získate letecké snímky plochy v Nigeri, kde vegetácia vytvára pruhovaný vzor. A v Austrálii sú známe oblasti s výskytom "kruhovej trávy“ rodu Spinifex," dodal. „Pred niekoľkými dňami mi jeden profesor z Kalifornie poslal príklad kruhových vzorov z Mohavskej púšte.“

Getzin preto zvažuje hypotézu, že kruhy v Namíbii vytvoril rovnaký fenomén – zoskupovanie rastlín. V suchej klíme, kde je núdza o vodu a pôda je chudobná na živiny, čelia rastliny ostrej konkurencii o zdroje. V dôsledku toho sa „organizujú“ do zhlukov, aby maximálne využili všetky obmedzené zdroje, ktoré majú k dispozícii. A nakoniec týmto spôsobom vytvoria rovnomerne rozložené vzory v krajine.

Teória o „samoorganizácii“ rastlín prichádza asi rok po tom, čo profesor biológie Norbert Jürgens v časopise Science zverejnil štúdiu, v ktorej sa snažil dokázať, že kruhy v namíbijskej púšti sú dielom piesočného termita Psammotermes allocerus.

Jürgens stavia na argumente, že termity si pre seba vytvárajú podzemné oázy tým, že zožerú korienky rastlín, ktoré potom uhynú. Vznikne tak podzemná pasca na vodu – bez vegetácie voda nevyprchá do ovzdušia a zostáva pod zemou.

Ale podľa Getzina je toto vysvetlenie nepravdepodobné. „Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by dokázala, že spoločenstvo hmyzu môže vytvoriť taký veľký homogénny vzorec,“ povedal.

Jürgens založil svoje tvrdenia na skutočnosti, že termit Psammotermes allocerus je jediný druh hmyzu, ktorý sa vyskytuje v celom páse púšte, na ktorom sa vyskytujú záhadné kruhy. A jeho prítomnosť je zvlášť veľká v ich blízkosti. Akokoľvek ide o lákavé vysvetlenie, niektorí vedci ho berú s rezervou.

„Existuje silná súvislosť medzi vílími kruhmi a týmito termitmi, a preto Jürgens tvrdí, že práve termity ich vytvorili. Ale je to len súvislosť. A jednou z najzákladnejších chýb, akej sa vedec môže dopustiť, je zameniť súvislosť za príčinu,“ povedal Walter Tschinkel, profesor biológie Floridskej štátnej univerzity, ktorý sa špecializuje na správanie hmyzu žijúceho v spoločenstvách a zároveň na vílích kruhoch. „Termitia teória je však pre ľudí príťažlivá, pretože je relatívne ľahké ju pochopiť,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #rastlina #Namíbia #namíbijská púšť