Ide predovšetkým o nástroje z pazúrika a nespracovanú kamennú surovinu. Pazúrik bol vtedy vraj čosi ako „exportný hit“ a jeho rozbor tu dokladá export z oblasti južného Nemecka, konkrétne Bavorska. Pazúrik bol podľa archeológa Alexandera Binsteinera „oceľov doby kamennej“, vyrábalo sa z neho všetko, čo slúžilo na rezanie alebo prepichovanie.
Scenár takéhoto pravekého „obchodu“ nie je známy – obchodníci buď mohli tovar doviezť priamo k zákazníkom, alebo sa mohli zísť napríklad na polceste, na akomsi „trhu“. Prípadne skupiny z Rakúska podnikali cesty za surovinou do oblasti Nemecka. K riečnej doprave sa zrejme používali člny vydlabané z jedného kusu dreva.
Vydanie štúdie k tejto problematike sa podľa Binsteinera plánuje na nadchádzajúci rok. V Bavorsku boli v praveku tri veľké oblasti – Arnhofen, Baiersdorf a Flintsbach – odkiaľ sa stovky rokov „vyvážali“ pazúriky do Horného Rakúska. Táto bavorská kultúra sa podľa agentúry APA vyznačovala chovom zvierat, jej nositeľov jednoznačne identifikuje ich keramika, ktorú zdobili typické vzory a ornamenty.
Vďaka analýze nájdených artefaktov sa dajú sledovať cesty od ťažby suroviny, až po dodanie konečnému užívateľovi.
Experti chcú nájdené artefakty a výrobný odpad z kamennej industrie podrobiť ešte dôkladnejšiemu porovnaniu, a doložiť tak pravidelné obchodné kontakty medzi sledovanými oblasťami.