Môže bývalý partner ovplyvniť podobu potomka?

, 02.10.2014 09:17
muchy, hmyz
Muchy druhu neriid, na ktorých sa podarilo ukázať, že potomstvo matky môže pripomínať ich bývalého sexuálneho partnera. Autor:

Možno sa tým trochu uľaví chronicky žiarlivým mužom, ktorým potomkovia pripomínajú "bývalého" ich manželky. Vedci totiž objavili novú formu negenetického dedenia a ukázali, že potomok skutočne môže pripomínať matkinho bývalého sexuálneho partnera. Aj keď zatiaľ to potvrdili len pri jednom druhu austrálskych múch.

Možno sa tým trochu uľaví chronicky žiarlivým mužom, ktorým potomkovia pripomínajú „bývalého“ ich manželky. Vedci totiž objavili novú formu negenetického dedenia a ukázali, že potomok skutočne môže pripomínať matkinho bývalého sexuálneho partnera. Aj keď zatiaľ to potvrdili len pri jednom druhu austrálskych múch.

Kontroverzná hypotéza, známa ako telegónia, pochádza od Aristotela ešte z čias antického Grécka. Podľa slovníka cudzích slov telegónia je vplyv predchádzajúceho oplodniteľa, ktorý sa prejavuje na ďalšom potomstve tej istej samice. Začiatkom 20. storočia spolu s rozvojom genetiky však táto myšlienka upadla do zabudnutia. Austrálski vedci z Univerzity v Novom Južnom Walese sa ju však napriek tomu rozhodli otestovať. Zmanipulovali preto veľkosť samcov múch a sledovali ich potomkov. Takto zistili, že veľkosť potomka bola častejšie daná veľkosťou prvého partnera ako druhého, ktorý samicu oplodnil.

„Náš objav komplikuje celý pohľad na prenos charakteristík medzi generáciami. No na druhej strane otvára zaujímavé nové možnosti a cesty pre výskum. Už keď sme si mysleli, že vieme, ako niečo funguje, príroda nám ukáže, že sa stále máme čo učiť,“ uviedla spoluautorka štúdie Angela Creanová. Podľa výskumníkov majú tento negenetický prenos na svedomí molekuly v semene prvého partnera, ktoré sa dostanú do nezrelého a neoplodneného vajíčka samice a potom ovplyvňujú vývoj potomka, ktorého splodil druhý samec. Výskum bol publikovaný v žurnále Ecology Letters.

Tím vedcov vytvoril malé a veľké samce múch tým, že ich ešte v larválnom štádiu kŕmil potravou chudobnou alebo bohatou na živiny. Samce sa potom párili s nedospelými samicami. Keď samice dospeli, párili sa znova s malým alebo veľkým samcom a vedci skúmali ich potomstvo.

„Zistili sme, že aj keď až druhý samec oplodnil vajíčko, veľkosť potomka viac ovplyvnil jej predchádzajúci partner,“ hovorí Creanová. Toto zistenie však nie je v úplnom rozpore s modernou genetikou, ktorá napriek významnému pokroku v uplynulých rokoch stále nevie vysvetliť, ako sa dedia niektoré znaky.

„Vieme, že niektoré charakteristiky a vlastnosti, ktoré sa objavujú v rodine, sa nededia z rodičov na deti. Viaceré negenetické mechanizmy dokážu ovplyvniť vlastnosti a črty dieťaťa,“ vysvetľuje vedkyňa. Svoju úlohu plní aj vplyv prostredia. Pri pozorovaných muchách je to práve druh výživy, ktorú dostávajú ako larvy. Následne veľké samce zvyknú mať veľkých potomkov.

"Naše zistenia to však posúvajú na novú úroveň. Samce dokáže preniesť niektoré svoje znaky na potomkov, ktoré samica splodí s iným partnerom. Zatiaľ však nevieme povedať, či sa to týka len múch, alebo aj iných živočíšnych druhov.

Muchy druhu neriid, na ktorých sa podarilo ukázať, že potomstvo matky môže pripomínať ich bývalého sexuálneho partnera.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vedci #výskum #potomok #genetika #párenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku