Pokusy začali s trojročným samčekom Figarom. Papagáj sa narodil v biologickom centre Viedenskej univerzity a prejavoval dve vášne: rád jedol a rád sa hral s drevenými palicami. Aby získal oriešok umiestnený za kovovou mriežkou, použil prútik a pritiahol si ho. Potom sa naučil vyraďovať príliš krátke prútiky a ponechal si len tie najdlhšie.
Figarov prípad bol už sám osebe objavom. Používanie nástrojov vo voľnej prírode síce už bolo pozorované u vtákov ako je pinka alebo vrana z Novej Kaledónie, ktorá loví hmyz z dier v stromoch pomocou vetvičiek, ale u papagájov nič také doteraz vedci nezistili. Papagáj dokáže počítať, rozlišovať farby alebo tvary a samozrejme hovoriť. Ale ani najslávnejší z nich, Alex, ktorého úmrtiu v roku 2007 venoval denník The New York Times zvláštny nekrológ, zrejme nedokázal používať nástroj.
Zoológovia ďalej chceli zistiť, či by Figaro mohol byť iným papagájom vzorom. Dvanásť papagájov rozdelili na dve skupiny. Prvú dali ku geniálnemu novátorovi, pred druhou skupinou vedci opakovali proces, ale bez zvieraťa, len za pomoci magnetov.
A výsledok? Žiadny vták z druhej skupiny si nové schopnosti nedokázal osvojiť. Naopak, v prvej skupine sa to trom samčekom podarilo. Ba čo viac: kým Figaro používal svoj prútik ako hrable a musel urobiť viac pohybov, jeho druhovia strčili prútik pod mriežku a oriešok pritiahli jedným ťahom. „Žiaci, ktorí predčili učiteľa a použili svoju kreativitu – to je to, čo sme hľadali,“ zdôrazňuje Alex Kacelnik.
Zostávalo už len vyskúšať schopnosť papagájov nástroje vyrobiť. Traja vybraní jedinci boli umiestnení pred doštičku. Jeden z nich, Dolittle, použil svoj mocný zobák, aby z nej odštiepil drievko. Druhý papagáj Kivi sa musel pozerať na Figara, aby ho mohol napodobniť. Tretí z nich, Pipin, pokus bojkotoval.
Ovládanie nástrojov bolo vždy zásadným testom pre umiestnenie vtákov medzi tvormi s inteligenciou. „Až do 60. rokov minulého storočia sa myslelo, že sú toho schopní len ľudia,“ pripomína Alice Auerspergová z Viedenskej univerzity. „Potom sa zistilo, že túto schopnosť majú šimpanzy a ďalšie veľké opice. A celkom nedávno sa ukázalo, že ju majú aj vtáci. Teraz zisťujeme, že táto schopnosť sa získava a potom odovzdáva dedične alebo učením. A to všetko v rámci jedného druhu, ktorý nemá žiadneho nedávneho spoločného predka s človekom,“ dodáva.
„O vtákoch je toho známeho ešte málo,“ hovorí Anick Abourachidová z francúzskeho Národného múzea dejín prírody. „Nie sú také prístupné, skrývajú sa. Ich schopnosti a rozmanitosť sú zatiaľ málo známe,“ uvádza.
Zoológovia z Viedenskej univerzity sa teraz snažia zistiť najmä rozdiely medzi samcami a samičkami. A poznávacie schopnosti papagájov kakadu Goffinových teraz skúmajú v ich prirodzenom prostredí, v indonézskych lesoch.