Čína, ktorá je najväčším znečisťovateľom ovzdušia na svete, je zároveň najväčším svetovým investorom do veterných a solárnych elektrární. Taktiež nahrádza staré tepelné elektrárne novými s čistejšou prevádzkou.
Mnoho týchto zmien si vyžiadal katastrofálny stav kvality ovzdušia v mnohých častiach krajiny od Pekingu až po Šanghaj. Podľa správy Londýnskej ekonomickej školy by snahy Číny mohli inšpirovať aj ďalšie štáty.
„Konferencia o ochrane životného prostredia v Paríži v tomto roku bude úspešnejšia, ak vlády ostatných krajín uvidia rozsah zmien v Číne a ich priaznivý vplyv na globálne emisie,“ konštatuje sa v správe. Opatrenia Číny podľa expertov LSE podporia predaj ekologických tovarov a služieb na globálnych trhoch a uškodia vývozu uhlia.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sľúbil v bilaterálnej dohode so Spojenými štátmi, že jeho krajina začne znižovať emisie oxidu uhličitého približne od roku 2030. Ak emisie skleníkových plynov v Číne dosiahnu vrchol do roku 2025, bude krajina vypúšťať asi 12,5 až 14 miliárd ton oxidu uhličitého.
Vedci z Londýnskej ekonomickej školy vyhlasujú, že kroky Číny zvyšujú šance na udržanie rastu globálnych teplôt na dvoch stupňoch Celzia v porovnaní s dobou pred priemyselnou revolúciou, čo zvyšuje šancu, že sa predíde katastrofálnym zmenám klímy.
Dokument je však zároveň zlou správou pre producentov uhlia. Štúdia totiž tvrdí, že Čína už zrejme dosiahla maximálnu spotrebu tohto zdroja – ak je možné veriť štatistickým údajom internetovej stránky zamerané na ekológiu Carbon Counter.
Z dlhodobého pohľadu sa teda zdá, že ľudstvo už dosiahlo maximum spotreby fosílnych palív a v najbližších desaťročiach sa bude orientovať na ekologickejšie zdroje energie.