Ako priblížila vedúca vedeckého tímu Hannah ter Hofstedeová, výskumu predchádzalo stretnutie s kolegom, ktorý jej prehral nahrávky vysokofrekvenčného cvrlikania svrčkov zo skupiny Lebinthini. „Prišlo mi veľmi zvláštne, že tieto svrčky používajú také vysoké frekvencie za účelom nájdenia partnerky,“ uviedla. Zvuky vo vysokej frekvencii, ktoré tieto svrčky vydávajú, sú pritom podobné tým, čo používajú netopiere pri navigácii a love.
Počas následného výskumu ter Hofstedeová a jej tím púšťali zvuky samcov samičkám a sledovali ich reakcie na vysokofrekvenčné cvrlikanie. „Očakávala som, že samice prídu k reproduktorom, pretože toto je bežné správanie samíc svrčkov. No ony to nerobili. Namiesto toho sa zakaždým mierne zatriasli,“ popísala odborníčka. „Po mnohých pozorovaniach samcov a samičiek dohromady som si uvedomila, že samec vždy prišiel ku samičke, keď vydala tieto vibračné signály,“ vysvetlila. Vedci si preto myslia, že toto chvenie samičky pomáha samcovi nájsť ju.
Podľa vedcov sa toto volanie a reakcia vo forme pohybu vyvinuli z reflexu v podobe výskoku. Ako uviedli, ide o príklad toho, ako sa komunikačný systém mohol počas evolúcie zmeniť. „A teda niečo také nepravdepodobné ako reflex na predátora môže byť pôvodom nového komunikačného signálu,“ doplnila ter Hofstedeová