Prevaha ihličnanov posilňuje globálne otepľovanie

, , 10.02.2016 13:00
les, ihličnany, ihličnaté stromy, výrub,...
Lesníci často uprednostňujú výsadbu ihličnanov, lebo rastú rýchlejšie, no nepomáhajú v boji proti klimatickým zmenám. Autor:

Na globálnom otepľovaní sa podieľa prevaha výsadby ihličnatých lesov v Európe. Uvádza to štúdia zverejnená v novom čísle časopisu Science.

Jej výsledok odporuje doterajšiemu presvedčeniu, podľa ktorého je vysádzanie stromov jednou z bŕzd zvyšovania teplôt. V prípade ihličnanov, ktoré majú temné koruny, to vraj neplatí.

Od priemyselnej revolúcie stúpla priemerná teplota o 0,9 stupňa až jeden stupeň Celzia. Zalesnená plocha sa v Európe od roku 1750 rozšírila o takmer 200-tisíc štvorcových kilometrov, čo je viac ako rozloha Grécka. V roku 2010 lesy zaberali plochu 2,13 milióna štvorcových kilometrov. Zvyšujú sa len plochy ihličnatých lesov, listnatých porastov, naopak, ubúda. Štúdia je zameraná len na Európu, ale podľa autorov je situácia pravdepodobne podobná aj v ďalších krajinách – v Číne, USA alebo Rusku.

„V oblastiach, kde sa darí listnatým i ihličnatým stromom, dávajú lesníci prednosť ihličnanom, pretože rastú rýchlejšie. Ich drevo je ľahšie, menej vláknité a často je tiež rovnejšie, čo oceňujú spracovateľské firmy,“ povedala Kim Naudtsová, ktorá štúdiu viedla. Ihličnany vraj tiež opatrnejšie hospodária s vodou, takže sa menej odparujú. Dobré nie je ani odstraňovanie biomasy z vyťažených lesov, pretože sa odváža materiál, ktorý by inak zachytával uhlík. „Dnešný les, v ktorom sa napríklad aj dobre hospodári, zachytáva menej uhlíka ako prirodzené lesy v 18. storočí,“ povedala Naudtsová.

Skupina odborníkov z francúzskeho laboratória zaoberajúceho sa klímou a životným prostredím spočítala, že výsadba ihličnatých lesov od roku 1750 prispela k zvýšeniu letných teplôt o 0,12 stupňa Celzia. V mnohých krajinách sa vysádzajú najčastejšie borovice a smreky, ktorých temné koruny vstrebávajú slnečné teplo, tvrdia vedci. Svetlé listy dubov alebo briez, naopak, svetlo odrážajú späť, ale tieto listnaté stromy ustupujú ihličnanom.

Pritom sa v Európe zalesnená plocha od roku 1750 rozšírila o desať percent. Pozitívny vplyv, ktorý by to malo mať na ovzdušie, kazí zlá voľba druhov, píše sa v štúdii. Je známe, že stromy sú schopné pohlcovať oxid uhličitý, teda skleníkový plyn podieľajúci sa na otepľovaní.

Na zle volenú výsadbu lesov pripadá len šesť percent podielu z celkového otepľovania, najväčší podiel na ňom majú samozrejme fosílne palivá. Štúdia odporúča, aby sa k úvahe o funkcii lesov okrem ich úžitkovosti, zachytávaniu vody a bráneniu erózii pôdy pripojil aj pohľad na ochranu klímy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ihličnany #globálne otepľovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk