Pokus vedci urobili na desiatich kravách, z ktorých polovici podávali tetracyklínové antibiotiká bežné v živočíšnej výrobe. V hnoji hovädzieho dobytka, ktorý lieky konzumoval, následne našli 1,8-krát viac metánu. Pri produkcii oxidu uhličitého a oxidu dusného výrazné zmeny nenastali.
K vzniku väčšieho množstva metánu vo vnútornostiach dobytka dochádza podľa štúdie zrejme preto, že antibiotiká ničia baktérie, a zároveň tak umožňujú vyššiu aktivitu rezistentných mikróbov, ktoré metán produkujú. Presné príčiny zisteného javu ale vedci naďalej skúmajú. Prevažná časť metánu, ktorý dobytok uvoľňuje, odchádza z ich tiel počas grgania. Vedci preto naďalej preverujú aj to, či antibiotiká zvyšujú koncentráciu metánu aj v tomto prípade.
Metán vytvorený dobytkom výrazne prispieva ku globálnym zmenám klímy. Pri prežúvavcoch tento skleníkový plyn vzniká mikrobiálnym rozkladom celulózy v bachore. V hnoji tento proces ešte nejaký čas pokračuje, a metán sa tak z neho naďalej uvoľňuje.
Podľa profesora Tima Morrisa z britskej Veterinárnej univerzity v Nottinghame je štúdia vzhľadom na malú vzorku skúmaných kráv zatiaľ skôr kuriozitou. Môže ale prispieť k tomu, aby si poľnohospodári uvedomili nutnosť obmedzenia nadmerného používania antibiotík v živočíšnej výrobe. To totiž podľa neho vedie nielen ku globálnym klimatickým zmenám a zvýšeniu znečistenia, ale aj k väčšej rezistencii ľudského organizmu voči antibiotikám.