Namiesto toho budú zvieratám zmerané hodnoty rádioaktívnych látok v tele, aby sa zistilo, nakoľko sú ovplyvnené pobytom v prostredí, kde radiácia pätnásťkrát presahuje bezpečné hodnoty. Pastvina týchto kráv sa totiž nachádza v blízkosti Fukušimy, kde zemetrasenie a následná prívalová vlna cunami poškodili v roku 2011 miestnu jadrovú elektráreň.
Oblasť kedysi bývala poľnohospodárskym rajom s viac ako 3 500 kusmi dobytka a ďalších domácich zvierat. Farmári, ktorí odmietli poslúchnuť vládne nariadenie pozabíjať svoje kravy, ďalej kŕmia a starajú sa asi o 200 zvierat. Stádo však nedržia na využitie v potravinárskom priemysle – teraz slúži vede.
Výskumníci prichádzajú každé tri mesiace na toto miesto nachádzajúce sa v dvadsaťkilometrovej zóne okolo jadrovej elektrárne, kde sa roztavilo jadro troch reaktorov. Je to vôbec prvá štúdia na veľkých cicavcoch, ktoré sú dlhodobo vystavené nízkej úrovni radiácie.
Miestni farmári nechovali dobytok na mäso, ale sú to šľachtitelia, ktorí majú k svojim zvieratám blízky vzťah. Zaobchádzajú s kravami takmer ako s deťmi, dokonca im dávajú aj mená. Výskum týkajúci sa účinkov rádioaktivity im poskytuje dôvod ponechať milované zvieratá nažive a nádej, že sa do oblasti bude môcť raz poľnohospodárstvo bez rizika vrátiť.
Lekári a dobrovoľníci odoberajú kravám vzorky krvi a moču a skontrolujú, či nemajú na tele hrčky a zdurené lymfatické uzliny. Vyšetrenie trvá u jednej kravy maximálne päť minút. Namie, mesto ležiace 11 kilometrov severozápadne od elektrárne, je mesto duchov, ktoré nebude obývateľné ešte niekoľko rokov. Ale 57-ročný Fumikazu Watanabe dochádza každý deň na farmu, aby nakŕmil 30 až 40 kráv, ktoré spoločne vlastní sedem poľnohospodárov.
„Aký by malo zmysel tie kravy pozabíjať?“ hovorí Watanabe v chatrnej stajni, kde predtým zdravé kravy trávili noc a starali sa o svoje teľatá. Kosti uhynutých zvierat sú rozptýlené po celom okolí. „Keď udržiavame kravy nažive na výskumné účely, môžeme odovzdať závery štúdie ďalším generáciám, a nezanecháme tak po sebe len negatívne dedičstvo,“ hovorí Watanabe.
Výskumný tím vytvorený veterinárskymi expertmi a odborníkmi na rádioaktívne žiarenie z univerzít v Iwate, Tokai a Kitasato bol zriadený rok po jadrovej katastrofe. Jeho členovia ako dobrovoľníci zbierajú vzorky krvi a moču a robia ich testy. V roku 2012 japonská vláda nariadila, aby bol všetok dobytok v uzavretej oblasti utratený. Obávala sa toho, že sa budú kravy ďalej množiť a že zvieratá vystavené radiácii nebudú mať žiadnu trhovú hodnotu.
Keď udržiavame kravy nažive na výskumné účely, môžeme odovzdať závery štúdie ďalším generáciám, a nezanecháme tak po sebe len negatívne dedičstvo.Fumikazu Watanabe, farmár
Profesor veterinárnej medicíny a poľnohospodárstva Keidži Okada z Univerzity v Iwate uviedol, že vláda považovala za bezpredmetné zvieratá študovať, pretože krátko po katastrofe nebolo možné určiť, akým hodnotám radiácie boli a sú vystavené. Okada s týmto stanoviskom nesúhlasil. Podľa neho získané dáta pomáhajú vedcom zistiť, či sa budú môcť farmári nakoniec vrátiť k svojej práci v zasiahnutých zónach. „Neexistujú žiadne štúdie o zvieratách vystavených nízkym dávkam radiácie a my netušíme, aké výsledky získame. Práve preto je potrebné kravy monitorovať,“ povedal.
Doteraz nie je na vnútorných orgánoch kráv od Fukušimy badateľná žiadna zásadná zmena a rovnako je to aj v prípade ich reprodukčných funkcií, vyhlásil Okada. Je však predčasné robiť nejaké závery, čo sa týka rakoviny štítnej žľazy a leukémie, dodal. Leukémia môže byť spôsobená radiáciou, ale tiež ju môžu spôsobiť komáre, ktoré roznášajú medzi kravami vírus bovinnej leukémie. „Aj keď odhalíme u kráv leukémiu, nebudeme vedieť, či ju spôsobila radiácia, alebo vírus,“ uviedol Okada. „Cieľom tohtoročného výskumu je, aby sme boli schopní to rozlíšiť,“ dodal.
Okada so svojím tímom chce do marca dospieť k záveru, či kravy zabíja, alebo postihuje chorobami rádioaktívne žiarenie. Výskum by mal tiež pomôcť určiť, ako by mali poľnohospodári konať v prípade, že by v budúcnosti znova došlo k podobnému úniku rádioaktívnych látok.
Juki Jamamoto, ktorý je vlastníkom rozľahlej farmy obklopenej horami, riekou a lúkami, sa opakovane vydáva na trojhodinovú okružnú jazdu zo svojho dočasného domova, aby nakŕmil svoje zostávajúce kravy. Jamamoto pôvodne poslúchol vládny príkaz a začal dobytok vybíjať. Sledoval zabitie kravy v okamihu, keď teľa ešte stále salo jej materské mlieko. Po chvíli padlo aj mláďa. "Kravy sú moja rodina.
Nemôžem ich zabíjať. Ak existuje Boh, som si istý, že raz budeme za naše obete odmenení," hovorí Jamamoto. Dúfa pritom, že v budúcnosti uvidí zase svoje stajne zaplnené stovkami kráv a teliat, o ktoré sa budú starať jeho deti a vnúčatá.