Obe tieto fosílie patria sauropódom, čo boli veľké dinosaury s dlhým krkom a malou hlavou. Hovorí sa im aj titanosaury a patrili k najväčším tvorom, aké kedy chodili po svete. Podľa hlavného výskumníka Stephena Poropota z Austrálskeho múzea doby dinosaurov objavenie týchto fosílií prinieslo nové informácie o živote v období medzi 95 až 98 miliónmi rokov. „Máme oveľa lepšiu predstavu, ako vtedy vyzerala fauna,“ povedal paleontológ, ktorý zistenia publikoval v žurnále Nature Scientific Reports. „Vďaka tomu môžeme teraz skladať obraz toho, ako globálne podnebie ovplyvňovalo dinosaurov, akú úlohu zohralo vtedajšie rozmiestnenie kontinentov a ako sa počas tohto obdobia dinosaury vyvíjali.“
Fosílie jedného z týchto sauropódov sa podarilo nájsť poblíž mesta Winton v stredozápadnom Queenslande. Dostal meno Savannasaurus elliottorum po členoch rodiny Elliottovcov, ktorí kosti našli počas pasenia oviec na svojom pozemku. Celkovo sedemnásť obrovských kostí však bolo zapustených do skaly a ich očistenie vedcom trvalo celých desať rokov.
Ďalšie fosílie lebky a krku patrili druhu Diamantinasaurus matildae. „Táto nová vzorka fosílií druhu Diamantinasaurus nám pomohla vyplniť naše poznatky o anatómii dinosaurov. Najmä lebečná dutina umožnila presnejšie zasadiť Diamantinasaura do rodiny sauropódov,“ dodal Poropat.
Objavenie fosílií takisto naznačuje, že titanosaury pred sto miliónmi rokov žili prakticky po celej planéte. Umožnili to klimatické zmeny a usporiadanie kontinentov. Austrália a Južná Amerika boli v období kriedy prepojené prostredníctvom Antarktídy. V časoch, keď žil Savannasaurus, bolo podnebie teplejšie ako v súčasnosti, aj keď na póloch bola stále dosť veľká zima. „Predpokladáme, že predkovia Savannosaura pochádzali z Južnej Ameriky, no do Austrálie sa nemohli dostať skôr ako pred 105 miliónmi rokov,“ povedal pre BBC News profesor Paul Upchurch z University College v Londýne. „Potom však oteplenie otvorilo cestu pre bylinožravce aj cez polárne oblasti,“ dodal.