To by znamenalo skazu pre väčšinu husto obývaných pobrežných oblastí. Doteraz sa predpokladalo, že taká masa ľadu sa ani vplyvom výrazného oteplenie roztopiť nemôže, no nové poznatky ukázali, že aj to je možné. Podľa konzervatívnych odhadov sa to už stalo minimálne raz, no pravdepodobnejšie je, že grónske skaly zostali obnažené už niekoľkokrát. A nebolo to až tak dávno.
Vedci to tvrdia na základe analýzy jednej zo zrejme najvzácnejších geologických vzoriek, ktoré sa ľudstvu na našej planéte podarilo získať. Je ňou kus grónskej skaly, ktorá je ukrytá pod stovkami metrov ľadu. Prevŕtať sa k nej trvalo päť rokov. Ukázalo sa, že podložie ľadovca bolo určite vystavené slnečnému žiareniu, vetru a dažďu pred 1,1 milióna rokov a s veľkou pravdepodobnosťou ešte niekoľkokrát bližšie k súčasnosti.
„Bohužiaľ, to znamená, že grónsky ľadovec je veľmi nestabilný,“ uviedol Jörg Schäfer, paleoklimatológ z Kolumbijskej univerzity. „Ak zmizol vplyvom prírodných procesov, môže zmiznúť znova.“ Rýchlosť úbytku grónskeho ľadu sa vplyvom prebiehajúcich klimatických zmien od 90. rokov zdvojnásobila. Podľa odhadov za uplynulé štyri roky Grónsko prišlo o viac ako bilión ton ľadu.
V súčasnosti nikto nevie presne povedať, čo je potrebné pre kolaps grónskeho ľadovca alebo ako dlho by to trvalo. Odhady sa líšia. Podľa niektorých by mohol zmiznúť za 2¤500, podľa iných za 10-tisíc rokov. To však nie je až také dôležité, lebo už teraz sa voda z topiaceho grónskeho ľadu podieľa štvrtinou na raste morskej hladiny. Tá sa dvíha každý rok o 3 milimetre, no toto tempo sa môže podstatne zrýchliť. Podľa odhadu Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny pri OSN, z ktorého vychádzala aj Parížska dohoda, sa do konca storočia zdvihne hladina oceánov zhruba o meter.
Foto: SCHÄFER/M. TURRIN/LDEO
Táto prognóza však pre nedostatok údajov nepočíta práve s vodou z roztápajúceho sa Grónska. „My nehovoríme, že zajtra grónsky ľadovec spadne do mora. Upozorňujeme však, že ak otepľovanie bude rásť, treba počítať s výrazne vyšším rastom morskej hladiny,“ povedal Richard Alley z Pensylvánskej štátnej univerzity, spoluautor štúdie publikovanej v žurnále Nature.
Otázkou zostáva, ako je grónsky ľadovec stabilný. Je to kontroverzná téma, pretože podľa niektorých štúdií zostáva dlhodobo prakticky nezmenený. Iní vedci získali sedimenty z dna oceánov v okolí Grónska a získali pozostatky peľu a iného materiálu starého asi 400-tisíc rokov. To by znamenalo, že vtedy bola veľká časť Grónska bez ľadu. Ďalšie štúdie zase uvádzajú, že grónsky ľad bol pred 120-tisíc rokmi oveľa tenší a menší a hladina morí bola vtedy o 4 až 5,5 metra vyššia.
Najnovšie zistenia ukazujú, že najpravdepodobnejšia je tá pre ľudstvo najpesimistickejšia možnosť. „Máme priamy dôkaz. A tak môžeme vylúčiť modely, podľa ktorých je grónsky ľad dlhodobo stabilný,“ povedal Jeff Severinghaus zo Scripps Institution of Oceanography.