Verlindeho teória o gravitácii sa od Einsteinovej líši najmä tým, že si vystačí aj bez započítania mysterióznej tmavej hmoty. Astronómka Margot Brouwerová z Leiden Observatory v Holandsku ju otestovala pomocou efektu tzv. gravitačnej šošovky a potvrdila, že Verlindeho teória je v súlade s nameranými výsledkami.
Brouwerová s kolegami zmerala distribúciu gravitácie vo viac ako 33-tisíc galaxiách. Keďže gravitácia galaxií ohýba priestor, tak sa ohýba aj svetlo, ktoré cez tento priestor prechádza. Je to podobné, ako keď sa na niečo pozrieme cez lupu. Pozorovaný predmet sa javí byť mierne roztiahnutý. Astronómom ako šošovka slúži bližšia galaxia, cez ktorú sa pozerajú na galaxie, ktoré sú ďaleko za ňou. Pretože gravitácia galaxie ohýba svetlo, vzdialené galaxie sa javia byť natiahnuté podobne ako predmet pod lupou. Tento efekt vedcom umožňuje zmerať distribúciu gravitácie okolo bližšej galaxie.
Astronómovia takto zistili, že vo vzdialenosti až stonásobnej väčšej, ako je priemer galaxie, je sila gravitácie oveľa silnejšia, ako predpokladá Einsteinova teória. Preto táto teória funguje, len keď sa k nej pridajú tajomné neviditeľné častice označované ako tmavá hmota.
Verlinde tvrdí, že jeho teória vysvetľuje mechanizmus gravitácie bez záhadnej „extra“ gravitácie, ktorú je v prípade Einsteina nutné dodať. Verlindeho teória predpovedá, ako veľa gravitácie musí v danej galaxii byť, a to výhradne s pomocou viditeľnej hmoty. Podľa Brouwerovej pozorovaní Verlindeho teória obstála, pretože namerané hodnoty boli v súlade s tým, čo táto teória predpovedala. Výsledky meraní prijal na publikáciu žurnál Monthly Notices britskej Kráľovskej astronomickej spoločnosti.
Nová teória gravitácia je však zatiaľ použiteľná len pre izolované, sférické a statické systémy, kým vesmír je dynamický a komplexný. Mnoho pozorovaní zatiaľ nová teória nevie vysvetliť, takže s tmavou hmotou treba stále počítať. „Otázkou zostáva, ako sa teória bude vyvíjať a ako ju môžeme otestovať. Výsledky prvého testu však vyzerajú zaujímavo,“ povedala Brouwerová.