Je to už tretíkrát v priebehu jedného mesiaca, čo veľký sloní samec hľadajúci potravu vyšiel z džungle na juhovýchode indonézskeho ostrova Sumatra. „Je to kráľ, nemá strach z ľudí ani zo zbraní, je to jeho teritórium,“ vysvetľuje Dodot, ktorý je zvyknutý na také situácie. Potýčky medzi slonmi a ľuďmi sú čoraz častejšie a nevyhnutné. Výrub lesov a premena veľkých úsekov lesa na poľnohospodársku pôdu vedie tieto majestátne zvieratá k tomu, aby prenikali do obývaných oblastí. Mnoho slonov na Sumatre bolo zabitých len preto, že prišli na pole dedinčanov. Ďalšie sú obeťou pytliakov, ktorí im odrežú kly a slonovinu potom predávajú na čiernom trhu.
Preto majú chovatelia slonov, ako je Dodot, zásadnú úlohu ako sprostredkovatelia medzi človekom a slonom. Títo strážcovia lesa, ktorí sa pohybujú na slonoch narodených v zajatí, tvoria celkom tri jednotky rozmiestnené v kritických lokalitách okolo národného parku Way Kambakhsha. Obývané zóny tam ležia tesne pri lese, v ktorom žije asi 250 divých slonov sumatrianskych.
Na stanici Margahayu sa zdržiava šesť strážcov lesa celý rok. Jazdia na slonoch narodených v zajatí a strážia predovšetkým zóny, kde sa stýka svet ľudí so svetom slonov. Z chrbta slona lepšie vidia, čo sa deje, a môžu sledovať stopy zvierat vo veľkom parku tvorenom tropickým lesom a močiarmi, ktoré sa rozkladajú na 1¤300 štvorcových kilometroch. „Keď spozorujeme divoké slony, informujeme obce a naše tímy, aby boli pripravené, a zabránilo sa tak stádu slonov preniknúť k obývaným zónam,“ vysvetľuje jeden zo strážcov lesa Eko Arianto, ktorého citovala agentúra AFP.
Napätie však pretrváva. Nahnevaní poľnohospodári kladú otrávené nástrahy a zapaľujú ohne, aby sa zbavili slonov ohrozujúcich ich polia. Ako uvádza Svetový fond na ochranu prírody (WWF), za posledných 25 rokov bolo zlikvidovaných takmer 70 percent prirodzeného prostredia slonov ázijských a polovica tohto druhu bola vybitá. Medzinárodný zväz na ochranu prírody (IUCN) ich v roku 2012 musel dať na zoznam ohrozených živočíchov.
Pre strážca lesa je oveľa ťažšie zahnať dominantné samce, ktoré sa pohybujú samy. Náhle sa vynoria z lesa, zničia pole a zmiznú.
Stačí najmenší incident, aby sa narušil vzťah dôvery, ktorý strážcovia lesa nadviazali s miestnymi komunitami. Miestni považujú slony za hrozbu pre svoju existenciu a pri každom incidente strážcom nadávajú. Aby strážcovia lesa navodili atmosféru spoločnej zodpovednosti za budúcnosť tohto druhu, snažia sa získať medzi členov svojich tímov miestnych obyvateľov. „Snažíme sa nájsť prostriedky na to, aby ľudia mohli žiť vedľa slonov,“ uvádza Arianto.
Postup strážcov lesa už priniesol svoje ovocie. Od roku 2015, keď začali v tejto zóne hliadkovať, počet konfliktov medzi človekom a slonom klesol o 80 percent. Nedávno sa poľnohospodárom podarilo prvýkrát po rokoch zožať úrodu bez škôd, hovorí Dodot. Vodiči slonov okrem toho hľadajú a ničia pasce, ktoré kladú pytliaci. Tí sú v spojení s kriminálnymi gangmi obchodujúcimi s chránenými exotickými druhmi.
Dvadsaťtriročný strážca lesa Junaidi už používa technológiu GPS, aby zmapoval pozície divokých stád. „Keď sa o ne nebudú budúce generácie starať, akú budú mať budúcnosť?“ pýta sa.