Železo tvorí asi 85 percent jadra, desať percent je z niklu. Zvyšných päť percent však ostávalo trochu tajomstvom. Japonský tím vedcov však podľa všetkého s definitívnou platnosťou potvrdil, že daných päť percent jadra Zeme tvorí kremík, uviedli na konferencii Americkej geofyzikálnej únie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zemské jadro leží približne tritisíc kilometrov pod povrchom a jeho priemer sa odhaduje na 1200 kilometrov. Keďže je tak hlboko, je nemožné sa k nemu dostať a priamo ho skúmať. Na porovnanie, aj najhlbšie bane siahajú len štyri kilometre pod povrch.
O kremíku ako o zvyšnom prvku v jadre Zeme sa uvažovalo už dlhšie. Vedci vedeli, že to musí byť nejaký ľahší prvok a o kremíku sa uvažovalo aj pre jeho schopnosť viazať sa na kovy. Japonskí vedci sa preto rozhodli vyrobiť miniatúrny model Zeme v laboratóriu – spolu so zemskou kôrou, s plášťom a jadrom. Vyrobili preto zliatinu železa a niklu a pridali k nej kremík. Potom jadro vystavili enormnému tlaku a teplote okolo 6-tisíc stupňov Celzia, teda podmienkam, aké panujú v skutočnom jadre našej planéty.
Pri týchto podmienkach z modelu získali seizmické dáta, ktoré boli rovnaké, aké vytvárajú seizmické vlny pôvodom z blízkosti centra Zeme. To bol dostatočný dôkaz, že zmes 85 percent železa, 10 percent niklu a 5 percent kremíka je správna.
„Sú to zložité experimenty, no otvárajú nám okno do vnútra Zeme tesne po tom, čo sa jadro sformovalo a oddelilo od skalnatých častí. Ale možno ešte nepoznáme celú pravdu. Podľa niektorých vedcov sa v jadre musí nachádzať aj kyslík,“ povedal Simon Redfern z Cambridgeskej univerzity pre BBC.