Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature Communications sú vedci presvedčení, že pred 450-tisíc rokmi pretieklo veľké jazero a voda z neho prerušila pozemné spojenie. Neskoršie sa oblasť medzi súčasným anglickým Doverom a francúzskym Calais úplne otvorila moru.
Výskum viedol profesor Sanjeev Gupta z Kráľovskej univerzity v Londýne. Otvorenie Doverskej úžiny podľa neho bolo jednou z udalostí, ktoré definovali podobu severozápadnej Európy – a rozhodne bola určujúca pre budúcu podobu Británie. „Ak by sa táto náhodná geologická udalosť nestala, znamenalo by to, že by Británia navždy zostala spojená s kontinentom,“ povedal podľa spravodajského serveru BBC Gupta.
Pred viac ako pol miliónom rokov, uprostred ľadovej doby, spájal dnešný Dover na juhu Anglicka s Calais v severnom Francúzsku most v podobe pásu krajiny. Severne v jeho tesnej blízkosti bolo veľké ľadovcové jazero, ktoré sa vytvorilo na okraji ľadovej tabule pokrývajúcej väčšinu Európy. Vedci sa domnievajú, že jazero začalo pretekať, takže množstvá vody potom narážali do tohto spojovacieho pásu krajiny. Dôkazy tohto geologického fenoménu sa našli na dne Lamanšského prielivu.
Inžinieri, ktorí skúmali morské dno kvôli plánovanej stavbe tunela pod Lamanšským prielivom, pred niekoľkými desaťročiami objavili sériu záhadných veľkých podvodných dier. Teraz vedci dospeli k záveru, že ich s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorila pretekajúca voda z jazera. „Tieto diery sú teraz vyplnené sedimentmi, ale zaujímavé na nich je to, že nejde o lineárne štruktúry, ako sú kaňony či údolia. Sú to izolované priehlbiny,“ povedal Gupta. „A vyskytujú sa súvisle. Medzi Doverom a Calais sa ich tiahne celý pás. Navyše sú obrovské, dosahujú hĺbku 100 metrov a v priemere od niekoľko sto metrov až do niekoľkých kilometrov.“
„Vysvetľujeme ich ako obrie prepadové rybníky. Myslíme si, že v podstate išlo o jazernú vodu prepadajúcu cez skalný okraj v Doverskej úžine v podobe série vodopádov, ktorá vymlela v podloží tieto priehlbiny. Iným mechanizmom sa dajú vysvetliť len ťažko,“ dodal.
Vedci si myslia, že jazero začalo pretekať asi pred 450-tisíc rokmi a značne tak oslabilo spojovací pás zeme. Potom však podľa ich predpokladu nasledovali katastrofálne povodne. Nastali asi pred 150-tisíc rokmi a spojnicu zničili úplne. „Výsledkom je obrie údolie vyhĺbené v úžine, ktoré je široké osem až desať kilometrov. Nesie viacero znakov, ktoré ukazujú na eróziu spôsobenú povodňami,“ uviedol Gupta.
Podľa spoluautorky štúdie Jenny Collierovej nie je jasné, čo jednu či druhú udalosť spôsobilo. „Možno sa odlomil kus ľadovej pokrývky, zrútil sa do jazera a zdvihol vlnu, ktorá vyryla cestu vode prepadajúcej cez kriedový okraj,“ uviedla. Ten potom mohla ešte viac oslabiť nejaká katastrofa, možno zemetrasenie, ktoré uvoľnilo megapovodeň, ktorá spojenie medzi kontinentálnou Európou a Britániou definitívne prerušila.
Vedci by radi spresnili časový rámec a okolnosti tohto „geologického brexitu“. To by však vyžadovalo hĺbkové vrty do dna Doverskej úžiny a analýzu veku sedimentov. Ale to by bola dosť náročná aj nákladná akcia, pretože Lamanšský prieliv je najrušnejšou lodnou trasou na svete a miestom silných prílivových a odlivových prúdov.
<AF> 421740820 # ILUSTRAČNÉ FOTO: SHUTTERSTOCK