Podľa tímu pod vedením evolučných biológov Grahama Slatera a Nicholasa Pyensona je príčinou nárastu veľkosti veľrýb nástup ľadovej doby a fakt, že v oceánoch bolo zrazu menej potravy. Jednoducho povedané, prežili podľa nich len tie druhy veľrýb, ktorých jedince sa v priebehu niekoľkých generácií enormne zväčšili a dokázali tak naberať väčší objem vodnej masy a filtrovať z nej potravu.
Pred troma až piatimi miliónmi rokov sa rapídne menili pomery v oceánoch. Klesala teplota na póloch, rozširovala sa ľadová pokrývka, menili sa morské prúdy aj cirkulácia vetra. Jedným z dôsledkov týchto zmien bola menšia koncentrácia drobných rýb a inej morskej potravy. Pre veľryby, ktoré majú zuby, ako napríklad vorvane, to nepredstavovalo až taký problém, keďže potravu lovia. Bezzubé veľryby, ktoré sa kŕmia „pasívne“, teda naberaním vodnej masy a filtrovaním potravy z nej, sa však podľa vedcov museli nejako prispôsobiť, a to sa udialo práve rapídnym zväčšením objemu ich tela a tým aj ústneho otvoru.
Výsledky výskumu, ktorý robili formou skúmania fosílií a odhadovania postupnosti vývoja veľrýb, označuje za „veľmi presvedčivé“ aj Oliver Lambert z belgického Kráľovského inštitútu prírodných vied. Problémom je podľa neho nedostatok fosílií z istých časových období.