Našli genetický Amorov šíp

, 02.06.2017 14:00
hraboš prériový
Na výskum ,,lásky" si vedci vybrali hraboše prériové, ktoré tvoria páry na celý život. Autor:

Dá sa láska zapnúť a vypnúť ako žiarovka? Alebo keď Amor strieľa šíp, nemieri na srdce, ale na špecifické gény? Podľa vedcov to nie je vylúčené. Tvrdia, že pri pokusoch na samiciach hrabošov prériových našli spôsob, ako aktivovať určité obvody v mozgu, aby sa "zaľúbili" do konkrétneho samca.

„Je to ako diaľkové ovládanie na vytváranie partnerských vzťahov,“ uviedol Robert Liu z Emory University v Atlante. Hrabošov prériových si výskumníci vybrali preto, že vytvárajú partnerské zväzky na celý život. A zrejme aj preto, že robiť takéto pokusy priamo na ľuďoch by bolo prinajmenšom neetické. „Tvorenie párov u hrabošov nie je úplne rovnaké ako u ľudí, no veríme, že pri oboch druhoch hrajú úlohu mnohé podobné neurálne mechanizmy,“ dodal Liu, ktorý výsledky štúdie publikoval v žurnále Nature.

Ako takýto „vypínač lásky“ funguje?

Najprv vedci samičkám hrabošov implantovali do mozgu elektródy, aby zistili, ktoré mozgové obvody sa u nich aktivujú, keď si nájdu partnera, spária sa s ním a keď si prejavujú náklonnosť. Neprekvapilo, že dôležitú úlohu hrá oblasť mozgu zvaná nucleus accumbens, ktorá zodpovedá za pocity uspokojenia, odmeny a závislosti. V tomto prípade to bolo odor a hlasový prejav samca, ktorý sa zapísal do systému odmeny, čiže samotný partner sa stal pre samičku odmenou.

Po identifikácii obvodu „lásky“ výskumníci vytvorili spôsob, akým obvod na povel aktivovať. Využili na to optogenetiku. Do neurónov vložili gény, ktoré sa aktivovali pomocou svetla. Svetlo do mozgu dostali pomocou optických vlákien. Aby otestovali, či to funguje, jedného šťastlivca dali do blízkosti samičky a hodinu ich nechali pri sebe, no bez možnosti páriť sa. Po prvom „rande“ vedci stimulovali dané gény a následne dali samičku k dvom samcom, nech si vyberie partnera. Čakali, či si vyberie neznámeho jedinca, alebo starého známeho. Spomedzi dvanástich samíc si pôvodného nápadníka vybralo desať z nich.

V kontrolnej skupine bolo tiež dvanásť samíc, no tie neboli vybavené genetickým aktivátorom lásky. Z nich si vopred spoznaného partnera vybrali len tri.

Vedci nedosiahli úspešnosť sto percent a tvrdia, že to ani nečakali. „Sme presvedčení, že svoju úlohu zohrávajú aj iné časti mozgu. Nielen tie, ktoré sme stimulovali,“ povedal Liu s tým, že vo výskume budú pokračovať a sústredia sa aj na hormón oxytocín, ktorému sa občas hovorí aj hormón lásky a je dôležitý napríklad pri vytváraní puta medzi matkou a dieťaťom. Vedci takisto tvrdia, že ich výskum by mohol pomôcť ľuďom s oslabenými kognitívnymi a spoločenskými funkciami, napríklad autistom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pár #optogenetika #láska #hraboš prériový
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk