Vedci analyzovali hormóny v exkrementoch kosatiek a zistili, že viac ako dve tretiny prípadov gravidity počas siedmich rokov výskumu týchto veľrýb sa skončili neúspešne. Vedci problémy s graviditou spájajú s nedostatočnou nutričnou výživou spôsobenou nízkym stavom lososov, ktoré sú obľúbenou súčasťou potravy kosatiek.
„Veľký počet veľrýb otehotnie, ale keď ich nutričný príjem je nedostatočný, graviditu neudržia,“ povedal Sam Wasser z Washingtonskej univerzity, ktorý výskum viedol. Navyše toxíny, ktoré sa ukladajú do tuku kosatiek, sa počas jeho vstrebávania následkom núteného pôstu opäť uvoľňujú, čo problém gravidity ešte viac komplikuje. „Potrava je tým hnacím mechanizmom. Zatiaľ však ešte nevieme povedať, do akej miery je tom aj spojenie s toxínmi,“ spresnil Wasser.
Na vyhľadávanie trusu vedci vo vodách pri štáte Washington a tiež v susednej kanadskej provincii Britská Kolumbia používali špeciálne vycvičené psy. Počas rokov 2008 až 2014 odobrali takmer 350 vzoriek, ktoré patrili 79 jedincom. V laboratóriu sa potom odborníci sústredili na hormóny progesterón a testosterón a určili nielen, či je kosatka gravidná, ale aj ako dlho.
Využitá bola aj metóda genetickej analýzy DNA, ktorá určila identitu, pohlavie a príbuznosť kosatiek. Ako úspešná potom bola hodnotená gravidita v prípade, že bola daná kosatka neskôr pozorovaná s mláďaťom. Z analýz vyplynulo, že v rokoch 2008 až 2014 bolo gravidných 35 kosatiek. Následne však videli len jedenásť mláďat. Z 24 kosatiek, u ktorých sa gravidita skončila neúspechom, či už nedonosením plodu, alebo úmrtím mláďaťa po narodení, vedci odhalili citeľnejšie nutričné nedostatky než u tých jedincov, ktorí potomkov v poriadku priviedli na svet.
Južná komunita kosatky dravej, ktorá obýva aj Pugetov záliv v štáte Washington, je od roku 2005 na zozname ohrozených druhov. Aktuálne tam žije 78 jedincov. Ešte pred niekoľkými desaťročiami ich pritom bolo 140. Tamojšie skupiny, ktoré sú označované písmenami J, K a L, trpia nielen nedostatkom potravy, ale aj znečistením a lodnou dopravou.
Štúdia sa preto ako na kľúčový stresový faktor zamerala na stav potravy, ktorou sa tieto dravé veľryby živia. Zatiaľ čo iné klany kosatiek sa živia morskými cicavcami, jedince tráviaci leto v Pugetovom zálive konzumujú prevažne lososy. Ich stavy na západnom pobreží USA sú však výrazne ohrozené kvôli strate životného priestoru následkom stavebnej činnosti, rybolovu, znečisteniu či konkurencii inváznych druhov rýb.
Uhynulo šesť veľrýb čiernych. Ostalo ich už len 500
Šesť veľrýb čiernych, ohrozeného druhu, z ktorého vo svetových oceánoch žije už len zhruba 500 jedincov, uhynulo za posledné tri týždne vo vodách Atlantického oceánu neďaleko pobrežia Kanady. Podľa Scotta Krausa z oceánografického inštitútu v americkom Bostone uhynutie šiestich exemplárov pri druhu s takto nízkou populáciou sa už môže rovnať katastrofe. „Pre málo početné populácie, ako sú veľryby čierne, rozdiel medzi populačným rastom a cestou k vyhynutiu môže závisieť od prežitia či neprežitia niekoľkých jedincov,“ hovorí Kraus.
Šesť veľrýb čiernych prišlo o život severne od kanadského Ostrova princa Eduarda. Jedna z nich sa zachytila do rybárskej siete, dôvod uhynutia ďalších piatich veľrýb zatiaľ nie je známy. Kanadské úrady ich plánujú vyloviť, aby sa pokúsili prísť na príčinu ich smrti. Podľa amerického oceánografa Marka Baumgartnera uhynutie takého veľkého počtu veľrýb čiernych v takom krátkom čase nebolo zaznamenané od konca 19. storočia, keď populáciu tohto živočíšneho druhu nivočil masívny rybolov. (SITA)