Pozostatky patria dosiaľ neznámemu druhu dinosaura, ktorý dostal meno Borealopelta markmitchelli. Bol to veľký bylinožravý dinosaurus obrnený ako tank. Napriek svojej veľkosti a opancierovanému telu používal maskovanie. To naznačuje, že v súčasnej Alberte museli žiť predátory, ktoré si poradili aj s takýmto veľkým zvieraťom.
Dinosaurus Borealopelta patrí medzi nodosaury a ide zrejme o najlepšie dochovaný exemplár. Našli ho v povrchovej bani na ropné piesky. Mal krátke nohy, trochu pripomínal krokodíla, no podľa jeho zubov je jasné, že išlo o bylinožravca. Na dĺžku meral 5,5 metra a vážil 1¤300 kilogramov. Jeho telo pokrývali hrubé keratínové šupiny, čo je tiež rarita, pretože keratín sa zvyčajne pri fosilizácii rozpadne. Dokonca sa zachovala aj jeho koža, ktorú je možné vidieť medzi šupinami. Vedci o objave informovali v žurnále Current Biology.
Paleontológov však najviac prekvapilo sfarbenie tvora a rozloženie farieb po tele. Vrch tela bol podstatne tmavší ako spodok. Pomocou hmotnostnej spektrometrie a plynovej pyrolízy vedci mohli potvrdiť, že pigmentáciu kože tvoril melanín. Melanín sa u zvierat nachádza bežne, u človeka je zodpovedný napríklad za sfarbenie kože pri opaľovaní. Borealopelta však mal červenkastohnedé sfarbenie a biele brucho, čo fungovalo ako kamufláž. Podobným spôsobom sú sfarbené napríklad antilopy. Toto sfarbenie funguje ako prvá línia obrany proti predátorom. Antilopy ako druhú líniu obrany používajú rýchly beh.
Borealopelta rozhodne nebol rýchly bežec. Takže keď ho veľký predátor objavil, spoliehal sa na svoj opancierovaný chrbát a váhu, aby ho nebolo možné prevrátiť bruchom nahor. To naznačuje, že na danom území musel žiť extrémne veľký a silný mäsožravec s dobrým zrakom. Fosílie tohto pravekého monštra sa zatiaľ nepodarilo nájsť. „Najviac pravdepodobné je, že išlo o tvora s menom Acrocathosaurus. Ten meral desať metrov, vážil šesť ton a pripomínal Tyrannosaura rex, aj keď to neboli blízki príbuzní,“ povedal spoluautor štúdie Caleb Marshall Brown.
Fosíliu Borealopelta našli ešte v roku 2011. Ďalšieho 5,5 roka trvalo jej čistenie doslova zrniečko po zrniečku. Výsledkom je jeden z najlepšie dochovaných exemplárov nodosaura, aký sa kedy podarilo nájsť. „Tento tvor vyzerá dnes skoro rovnako, ako vyzeral počas druhohôr,“ uviedol Mitchell, ktorého prácu si kolegovia uctili pomenovaním dinosaura práve po ňom.