Svetové ľadovce vypovedajú o dávnych zmenách klímy

23.08.2017 16:00
antarktída, tučniaky, ľadovec, sneh, ľad
Antarktída, najlepšia chladnička sveta. Ilustračné foto. Autor:

Do mraziaceho skladu neďaleko Grenoblu, metropoly francúzskych Álp, nedávno dorazili tri tony bolívijského ľadu, rozrezané na 250 kusov veľkosti jedného metra. Cieľom tejto operácie je štúdium ľadu z vrcholcov Álp a juhoamerických Ánd, ktoré má odhaliť históriu klimatických zmien.

Kusy juhoamerického ľadu pribudli do tejto priemyselnej zóny ležiacej asi desať kilometrov od Grenoblu po tom, čo v priebehu 50 dní prešli vzdialenosť 10000 kilometrov. Išlo o unikátnu operáciu logistickej jednotky Odyseus francúzskeho Národného ústredia pre vedecký výskum (CNRS).

Vlani v auguste sme začali s kusom ľadu z masívu Mont Blancu a tento rok v júni sa uskutočnila druhá operácia na ľadovci Illimani.
Jérôme Chappellaz, riaditeľ výskumu v CNRS

Medzinárodný projekt Ice Memory, v ktorom ide o zachovanie ľadu zo svetových ľadovcov ohrozených otepľovaním klímy, tak vstúpil do novej etapy.

„Vlani v auguste sme začali s kusom ľadu z masívu Mont Blancu a tento rok v júni sa uskutočnila druhá operácia na ľadovci Illimani,“ povedal riaditeľ výskumu v CNRS Jérôme Chappellaz. „Tretia operácia sa uskutoční v budúcom roku s našimi ruskými kolegami na ľadovci Elbrus na ruskom Kaukaze medzi Čiernym a Kaspickým morom,“ dodáva tento expert na ľadovce.

Ale to len ak všetko pôjde hladko. Všetko totiž závisí na financiách, ktoré nadácia univerzity v Grenobli zoženie od súkromných mecenášov. Projekt Ice Memory zahŕňa nielen odoberanie vzoriek ľadovcov a ich štúdium, ale aj ich skladovanie v Antarktíde, najlepšej chladničke sveta, v priestore ležiacom desať metrov pod povrchom.

Celý projekt – vyrezanie ľadu, jeho doprava, rozbory a skladovanie v Antarktíde – vyjde na zhruba dva milióny eur a my zatiaľ máme len polovicu.
Jérôme Chappellaz, riaditeľ výskumu v CNRS

Ten ešte potrebné vykopať na francúzsko-talianskej základni Concordia. Priemerná teplota vzduchu je mínus 55 stupňov Celzia. „Celý projekt – vyrezanie ľadu, jeho doprava, rozbory a skladovanie v Antarktíde – vyjde na zhruba dva milióny eur a my zatiaľ máme len polovicu,“ zdôrazňuje Chappellaz.

Kým do troch alebo štyroch rokov vytvoria toto svetové úložisko ľadu, zamerajú sa vedci na štúdium ľadu získaného z ľadovcov. Každý kus ľadu podrobia všetkým geochemickým a fyzikálnym rozborom, ktoré je možné vykonať, hovorí Chappellaz.

Získavanie ľadu z masívu Mont Blancu.

Ľad z ľadovca Illimani nás prenesie až do doby pred 18000 rokmi, do obdobia posledného zaľadnenia našej planéty, keď primitívni ľudia maľovali na steny jaskýň Lascaux, pripomína Chappellaz.

V ľade nachádzame baktérie a vírusy, ktoré tam zaniesol vietor. Dnes ich nedokážeme vybrať bez toho, aby ich znečistili baktérie a vírusy prítomné v našej atmosfére, ale zajtra bude zrejme možné študovať ich genóm, vývoj aj to, či sú nebezpečné.
Jérôme Chappellaz, riaditeľ výskumu v CNRS

Stopy, ktoré zanechal klimatický jav El Niňo za posledné tisícročia, môžu pomôcť pochopiť, prečo tento jav v posledných rokoch, najmä vlani, zosilnel.

Veda o ľade, ktorá sa zrodila až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, je mladá. Dnes sa zameriava na štúdium životného prostredia a klímy, ale bude sa ďalej vyvíjať v závislosti na technickom pokroku.

„Napríklad v ľade nachádzame baktérie a vírusy, ktoré tam zaniesol vietor. Dnes ich nedokážeme vybrať bez toho, aby ich znečistili baktérie a vírusy prítomné v našej atmosfére, ale zajtra bude zrejme možné študovať ich genóm, vývoj aj to, či sú nebezpečné,“ Vysvetľuje Chappellaz.

#ľadovce #ľad #klima
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk