Kusy juhoamerického ľadu pribudli do tejto priemyselnej zóny ležiacej asi desať kilometrov od Grenoblu po tom, čo v priebehu 50 dní prešli vzdialenosť 10000 kilometrov. Išlo o unikátnu operáciu logistickej jednotky Odyseus francúzskeho Národného ústredia pre vedecký výskum (CNRS).
Vlani v auguste sme začali s kusom ľadu z masívu Mont Blancu a tento rok v júni sa uskutočnila druhá operácia na ľadovci Illimani.Jérôme Chappellaz, riaditeľ výskumu v CNRS
Medzinárodný projekt Ice Memory, v ktorom ide o zachovanie ľadu zo svetových ľadovcov ohrozených otepľovaním klímy, tak vstúpil do novej etapy.
„Vlani v auguste sme začali s kusom ľadu z masívu Mont Blancu a tento rok v júni sa uskutočnila druhá operácia na ľadovci Illimani,“ povedal riaditeľ výskumu v CNRS Jérôme Chappellaz. „Tretia operácia sa uskutoční v budúcom roku s našimi ruskými kolegami na ľadovci Elbrus na ruskom Kaukaze medzi Čiernym a Kaspickým morom,“ dodáva tento expert na ľadovce.
Ale to len ak všetko pôjde hladko. Všetko totiž závisí na financiách, ktoré nadácia univerzity v Grenobli zoženie od súkromných mecenášov. Projekt Ice Memory zahŕňa nielen odoberanie vzoriek ľadovcov a ich štúdium, ale aj ich skladovanie v Antarktíde, najlepšej chladničke sveta, v priestore ležiacom desať metrov pod povrchom.
Celý projekt – vyrezanie ľadu, jeho doprava, rozbory a skladovanie v Antarktíde – vyjde na zhruba dva milióny eur a my zatiaľ máme len polovicu.Jérôme Chappellaz, riaditeľ výskumu v CNRS
Ten ešte potrebné vykopať na francúzsko-talianskej základni Concordia. Priemerná teplota vzduchu je mínus 55 stupňov Celzia. „Celý projekt – vyrezanie ľadu, jeho doprava, rozbory a skladovanie v Antarktíde – vyjde na zhruba dva milióny eur a my zatiaľ máme len polovicu,“ zdôrazňuje Chappellaz.
Kým do troch alebo štyroch rokov vytvoria toto svetové úložisko ľadu, zamerajú sa vedci na štúdium ľadu získaného z ľadovcov. Každý kus ľadu podrobia všetkým geochemickým a fyzikálnym rozborom, ktoré je možné vykonať, hovorí Chappellaz.
Ľad z ľadovca Illimani nás prenesie až do doby pred 18000 rokmi, do obdobia posledného zaľadnenia našej planéty, keď primitívni ľudia maľovali na steny jaskýň Lascaux, pripomína Chappellaz.
V ľade nachádzame baktérie a vírusy, ktoré tam zaniesol vietor. Dnes ich nedokážeme vybrať bez toho, aby ich znečistili baktérie a vírusy prítomné v našej atmosfére, ale zajtra bude zrejme možné študovať ich genóm, vývoj aj to, či sú nebezpečné.Jérôme Chappellaz, riaditeľ výskumu v CNRS
Stopy, ktoré zanechal klimatický jav El Niňo za posledné tisícročia, môžu pomôcť pochopiť, prečo tento jav v posledných rokoch, najmä vlani, zosilnel.
Veda o ľade, ktorá sa zrodila až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, je mladá. Dnes sa zameriava na štúdium životného prostredia a klímy, ale bude sa ďalej vyvíjať v závislosti na technickom pokroku.
„Napríklad v ľade nachádzame baktérie a vírusy, ktoré tam zaniesol vietor. Dnes ich nedokážeme vybrať bez toho, aby ich znečistili baktérie a vírusy prítomné v našej atmosfére, ale zajtra bude zrejme možné študovať ich genóm, vývoj aj to, či sú nebezpečné,“ Vysvetľuje Chappellaz.