Medzi tridsiatimi druhmi durianu je známych deväť, ktoré plodia jedlé ovocie. Niektoré ďalšie druhy nie sú dobre preskúmané. Jedlá dužina vydáva charakteristický silný a prenikavý zápach, a to aj keď je šupka s pyramídovými tŕňmi neporušená. Niektorým ľuďom durian chutí kvôli svojej príjemne sladkej vôni, zatiaľ čo iným aróma pripadá príliš intenzívna a odpudzujúca. Jeho pach vyvoláva rôznorodé reakcie od veľmi pozitívnych po veľmi negatívne a je prirovnávaný k rôznym veciam, napríklad zhnitým cibuliam, terpentínu alebo žumpe. Britský prírodovedec 19. storočia Alfred Russel Wallace opísal jeho chuť ako „bohatý vanilkový krém s výraznou chuťou mandlí“.
Keďže som genetik, tak ma prirodzene zaujímal genóm durianu. Chcel som zistiť, ktoré gény spôsobujú jeho silný zápach.Teh Bin Tean, zástupca riaditeľa NCCS
Svetovo prvú genetickú mapu durianu zostavili vedci zo Singapurského národného centra pre rakovinu (NCCS) a výsledky publikovali v žurnále Nature Genetics. Vedcov pri tomto výskume údajne poháňala klasická zvedavosť, ako aj ich vášeň pre túto ovocnú delikatesu. Výskum bol financovaný anonymnými darcami, ktorých spája láska k durianu.
„Keďže som genetik, tak ma prirodzene zaujímal genóm durianu. Chcel som zistiť, ktoré gény spôsobujú jeho silný zápach. A prečo má takú zvláštnu kôru tvorenú množstvom drobných pyramíd?,“ pýta sa profesor Teh Bin Tean, zástupca riaditeľa NCCS. Sekvencovaniu genómu sa podrobila odroda Musang King, ktorá je známa pre mimoriadne delikátnu textúru dužiny a aj pre prenikavý zápach. Milovníci durianu túto odrodu označujú za kráľa kráľov.
Výskumníci zistili, že genóm durianu pozostáva približne zo 46-tisíc génov. Človek ich má okolo 23-tisíc. Ďalším bádaním dokázali určiť, že história tohto ovocia siaha 65 miliónov rokov dozadu a jeho blízkym príbuzným je kakaovník.
Potom prišla otázka za milión: Prečo durian tak strašne smrdí? Porovnávaním aktivity génov z rôznych častí rastliny vrátane listov, koreňov a samotného ovocia vedci identifikovali skupinu génov známu pod označením MGL. Tie regulujú produkciu aromatických látok zvaných volatilné sírnaté zlúčeniny (VSC). „Naša analýza odhalila, že v ovocí je produkcia VSC nastavená na turbovýkon. A je to aj dôvod, prečo mnoho ľudí hovorí, že durian páchne po síre,“ povedal Patrick Tan z Lekárskej školy Duke-NUS, ktorý sa na výskume spolupodieľal. Vedci usudzujú, že vo voľnej prírode má tento pach lákať zvieratá, ktoré po konzumácii ovocia roznášajú semená do ďalších oblastí.
Podľa výskumníkov však nešlo o projekt robený len zo zvedavosti či pre zábavu. V rámci projektu vyvinuli nové technológie a postupy, ktoré by sa dali uplatniť pri skúmaní rastlín s významnom pre medicínu. Dobrým príkladom môžu byť jedovaté taxíny, ktoré sa využívajú pri liečbe rakoviny prsníka a prvotne boli získané z kôry tisu krátkolistého (pacifického).
Vedci takisto poukázali na to, že existujú takmer tri desiatky druhov durianu. Mnohé z nich sú nejedlé, no zároveň ide o ohrozené druhy kvôli pokračujúcemu odlesňovaniu a industrializácii Juhovýchodnej Ázie. „Sekvencovanie DNA je preto dôležité pre získanie informácií o týchto fascinujúcich rastlinách,“ uviedol Teh. Dáta genómu durianu preto vedci venovali Správe národných parkov a dúfajú, že to podnieti ďalší výskum durianu v Singapure a okolitých krajinách.